Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Zo šampionátu píše Michal Mašľany, redaktor Pravdy
To však neznamená, že v národnom tíme nie je hráč, ktorého potenciál zakončiť vzbudzujú rešpekt a keď sa nachádza v okolí bránky, defenzíva súpera hlási najvyššiu pohotovosť.
Tridsaťštyriročný krídelník Michel Miklík už o svojich streleckých schopnostiach presvedčil na Slovensku, v KHL, fínskej Liige, ba zažiaril už aj na majstrovstvách sveta.
Strieborná radosť
Nebezpečný pravák debutoval na svetovom šampionáte pred piatimi rokmi v Helsinkách. Za národný tím si zahral už aj pár sezón predtým, ale pevné miesto v reprezentácii a potrebnú dôveru trénera získal až v ročníku 2011/12 po angažovaní Vladimíra Vůjtka na slovenskú striedačku.
„Bol to úžasný šampionát. Mali sme vynikajúci tím a Jano Laco chytal neskutočne. Striebro z Helsínk je jednoznačne najväčší úspech v mojej kariére. V tíme som sa vtedy držal počas celej sezóny a vychutnal som si to,“ spomína Miklík.
V Helsinkách odohral všetkých desať zápasov – vo formácii s Jurajom Mikúšom a Tomášom Tatarom – a v piatom stretnutí v skupine strelil Bielorusku gól.
Individuálne sa mu viac darilo o rok – znova v helsinskej Hartwall arene. Po boku Romana Kukumberga a Tomáša Záborského strelil dva góly a na rovnaký počet prihral. Vo štvrťfinále s domácim Fínskom znížil v druhej tretine na 1:3 a Slováci v úvode záverečnej časti aj vyrovnali, no nakoniec sa pre nich šampionát skončil po prehre 3:4.
„V roku 2013 som si to užil. So Záborom a Kukom sme mali väčší priestor na ľade a naozaj sme si dobre zahrali. Výborne sme si rozumeli. Škoda, že sme to vo štvrťfinále nedotiahli do úspešného konca,“ naznačuje.
Individuálna paráda v Minsku
Vďaka dvom účastiam na MS a prestupu do Slovana v KHL nazbieral nové cenné skúsenosti a u trénera Vůjtka si získal takú dôveru, že nechýbal ani na olympiáde v Soči. Hokejový sviatok pod piatimi kruhmi však Slovákom vôbec nevyšiel a nedarilo sa ani Miklíkovi.
O tri mesiace na šampionáte v Minsku však ukázal svoj plný potenciál. V siedmich stretnutiach strelil štyri góly, pridal sedem asistencií a v kanadskom bodovaní obsadil vynikajúce siedme miesto na turnaji. Nebodoval len v jedinom súboji – pri prehre 1:3 so Švédmi.
„V Minsku mi to individuálne vyšlo, ale človeka vždy mrzí, keď sa nedostaví aj tímový úspech. Veľmi sme chceli ísť minimálne do štvrťfinále. Nepodarilo sa nám to, takže šlo o sklamanie,“ vysvetľuje Miklík a prezradí, vďaka čomu nazbieral toľko bodov: „Mali sme výbornú presilovkovú formáciu. Z toho som ťažil ja i mužstvo. Hral som v nej s Mirom Šatanom a Lacom Nagyom. Skvelými hráčmi, ktorí vedia vynikajúco nahrávať.“
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Nemrzí ho spätne, že vtedy podpísal zmluvu s Chabarovskom ešte pred majstrovstvami sveta? „Vôbec nie. Nikdy neviete, ako by to vyzeralo, keby bolo keby… Možno práve vďaka tomu, že už som mal podpísaný kontrakt, som hral uvoľnenejšie a darilo sa mi,“ nadhodí.
Zatiaľ ostatné MS odohral pred dvoma rokmi v Ostrave. Rozlúčkový šampionát Vladimíra Vůjtka je Miklíkov najmenej vydarený. Hoci naň šiel ako člen prvej formácie, ktorý mal mať pevné miesto v presilovkovej formácii, už po prvom zápase prišiel o svoju pozíciu, ba ocitol sa aj na tribúne. Zo siedmich zápasov odohral päť – a bez bodového zápisu.
„Šampionát nevyšiel mne ani celému mužstvu. Nespomínam naň rád. Takéto veci ma však nehnevajú príliš dlho. Na zlé rýchlo zabúdam a pamätám si najmä to lepšie,“ vraví Miklík.
Švagrovia v reprezentácii
V Ostrave si zahral v mužstve so švagrom Patrikom Lušňákom. O šesť rokov mladší útočník si za ženu zobral Miklíkovu sestru.
„To, že sme sa stretli spolu v národnom tíme, bolo celkom zábavné. V rámci prípravy sme si zahrali aj v jednom útoku. Najmä pre našich príbuzných to muselo byť čosi výnimočné,“ poznamená.
Tentoraz sa Lušňákovi miesto v tíme neušlo. „Michel chytil vo Fínsku výbornú formu. Verím, že si ju prenesie aj do národného tímu. Je rodený strelec a túto pozíciu mal v každom tíme, v ktorom hral. Góly potrebujete vždy, obzvlášť na majstrovstvách sveta,“ hovorí Lušňák.
Miklík má za sebou netradičnú sezónu. Vymenil počas nej až štyri kluby. V JYP Jyväskylä vychytil skvelú formu a nepribrzdilo ho ani nepríjemné zranenie po zákernom zákroku súpera začiatkom januára.
„Michela hocičo nerozhodí. Je mentálne odolný. Vo Fínsku sa rozohral k skvelým výkonom a nakoniec mal fantastickú sezónu,“ dodáva Lušňák. „Mal som vynikajúcich spoluhráčov. Ťažil som z ich prihrávok,“ skromne dodáva Miklík.
Tento text bol súčastou prílohy denníka Pravda k MS 2017 v hokeji