Vlani v Petrohrade utrpel komplikovanú zlomeninu nohy, pre ktorú pauzoval pol roka. V Kolíne by Michal Sersen (31) rád postúpil s tímom po troch neúrodných rokoch opäť do vytúženého štvrťfinále. "Dôležitý bude úvod.
Čakajú nás súperi, ktorých musíme zdolať, ak chceme pomýšľať na postup zo skupiny," tvrdí obranca Slovana, ktorý dohrával sezónu v Banskej Bystrici.
Ako ste strávili posledné dni pred odchodom na
šampionát?
Po dvoch mesiacoch som bol na pár dní doma, takže to bolo vcelku hektické.
Musel som s manželkou zorganizovať množstvo rôznych vecí. Okrem toho som
chcel stráviť čas najmä s deťmi, lebo teraz ich zase skoro tri týždne
neuvidím.
Čo vás ešte čaká do prvého zápasu na turnaji?
Keď už ste v dejisku šampionátu, tak je to najmä o čakaní na prvý
zápas. Ostatné ide stranou. Okrem tréningov absolvujeme rôzne mítingy, kde
si rozoberieme hru súperov i to, čo máme robiť na ľade my.
Dá sa v dejisku šampionátu nejako vypnúť od hokeja?
Zažil som už niekoľko šampionátov a keď sa turnaj rozbehne, ide už
všetko veľmi rýchlo. Mužstvo odohrá sedem zápasov za jedenásť dní. Keď
je nejaké voľno, zvykneme vybehnúť na prechádzku v meste, ideálne
v okolí hotela. Najdôležitejšie je medzi zápasmi a po tréningoch čo
najlepšie zregenerovať sily a trošku relaxovať.
Máte dosť skúseností. Dostaví sa pred prvým zápasom drobná
nervozita?
Nikdy som nebol typ hráča, ktorý je extra nervózny. Trochu iné to bolo asi
len pri prvom šampionáte doma na Slovensku. Čakal som vtedy až do
posledného zápasu, takže som to prežíval trošku inak. Teraz to beriem
takmer ako rutinu, zvykol som si. No ani na menej skúsených chalanoch
nebadám, že by boli s blížiacim sa štartom šampionátu nejakí
roztrasení.
Čo musí reprezentácia v Kolíne dokázať, aby ste vrátila domov
spokojná?
Na úvod nás čakajú súperi, ktorých musíme zdolať, ak chceme pomýšľať
na postup zo skupiny. To by bol pre nás veľmi dobrý výsledok. Treba veriť
vo vlastné sily a bojovať. V športe si vždy musíte dávať vysoké ciele,
inak by to nemalo význam. Zároveň však treba ísť skromne krok za
krokom.
Opäť vás čakajú štyri zápasy v priebehu piatich dní. Ako
túto náročnú porciu čo najlepšie zvládnuť?
Všetci budeme dbať na kvalitnú stravu, spánok i regeneráciu. Pre nás je
práve začiatok šampionátu rozhodujúci z pohľadu ambícií. Musíme si
veriť, pozorne brániť a potom prídu aj góly. Ak nám bude priať aj
šťastie, môžeme vyhrať aj všetky štyri zápasy.
Kto zo štvorice Taliansko, Lotyšsko, Dánsko a Nemecko vzbudzuje
najväčší rešpekt?
Nemci budú veľmi silní. Urobia všetko preto, aby boli doma úspešní. Vlani
v Petrohrade sme s nimi prehrali, zápas nám vôbec nevyšiel. S Nemcami je
to vždy ťažké, teraz ich budú navyše hnať fanúšikovia. To však
prináša aj tlak a je len na nich, ako sa s ním vyrovnajú.
Je lepšie začínať turnaj so slabšími či silnejšími
súpermi?
To sa vopred nedá povedať. Neviete, kedy zahrá favorizovaný tím horšie,
ani kedy vyjde slabšiemu mužstvu výborný zápas. Ak máte byť úspešní,
potrebujete vydať v každom zápase sto percent a musí vám priať aj
šťastie. Systém je dobrý v tom, že ak vám aj nevyjde začiatok, stále
máte šancu napraviť to. I keď nás už potom čakajú najsilnejší
súperi.
Ako by ste opísali súčasné mužstvo?
Uvedomujeme si, že v tíme nemáme také individuality ako v predošlých
rokoch. Hráči z NHL nám chýbajú. Musíme sa s tým však vyrovnať.
Budeme hrať ako kolektív a bude nás zdobiť bojovnosť. Okrem tímovej
súdržnosti by našou devízou mohli byť brankári. Až zápasy ukážu, ako
na tom sme.
Nemáta vás spomienka na nepríjemné zranenie vlani v zápase
s Bieloruskom?
Nie. Nemyslím na to, nijako ma to neprenasleduje. Dal som sa stopercentne do
poriadku, s nohou som nemal ani nemám problémy. Nebol to vydarený
šampionát pre mňa ani pre mužstvo. Verím, že teraz to bude oveľa lepšie.
Bodaj by sme sa čo najviac priblížili vystúpeniu v Helsinkách 2012. Boli
sme tam fantastická partia, v ktorej dominovali výrazné osobnosti – Zdeno
Chára, Mišo Handzuš, Miro Šatan a ďalší. Jano Laco chytal fantasticky.
Bodaj by sme čosi také ešte niekedy zopakovali.
Máte za sebou náročnú klubovú sezónu so zlatým koncom. Ako ju
hodnotíte?
Začiatok bol ozaj náročný, keďže takmer polovicu sezóny som sledoval
dianie len z hľadiska. To nikdy nie je príjemné. Potom som celkom solídne
naskočil do rozbehnutého vlaku. Pomohlo mi, že Slovanu sa práve v tom čase
začalo dariť. Bohužiaľ, stíhaciu jazdu do play off sme neukončili
úspechom. Aj preto som šiel do Banskej Bystrice, aby som odohral viac
zápasov. Získali sme titul, takže to bola príjemná skúsenosť.