„Do národného tímu sa vždy teším. V Nemecku by som nechcel chýbať, ale ešte je príliš skoro nad tým rozmýšľať. Treba vo všetkých prípravných zápasoch vydať maximum a potvrdiť trénerovi, že sa na vás môže spoľahnúť,“ tvrdí obranca Ivan Švarný (32). Sezónu si po nepostúpení Slovana do play off v KHL predĺžil vo fínskom Oulu.
Už ste po krátkom oddychu vnútorne nastavený na svetový šampionát?
Zatiaľ som nastavený len na prípravné zápasy. Treba do nich ísť naplno. Prvé dva v Dánsku budú pre všetkých oťukávacie. Každý sa bude hľadať, keďže sme na nejaký čas vypadli zo zápasového rytmu. Potrebujeme sa do toho dostať mentálne aj fyzicky. Teším sa na to.
Aký súper je Dánsko?
Nepríjemný, dodržiava naordinovaný systém a snaží sa dohrávať súboje. Nečakajú nás ľahké zápasy. Samozrejme, začať prípravu výhrou by bolo ideálne. Nech začneme pozitívne a nabaľujeme na seba len dobré veci.
Štartovali ste na štyroch šampionátoch, trikrát ste vypadli z kádra krátko pred začiatkom MS. Čo prežíva hokejista počas prípravy?
V reprezentácii som už dosť dlho a bol som v rôznych pozíciách. Vždy je to trochu iné. Najprv som bol outsider, ktorý sa musel prebojovať na svoj prvý šampionát. Neskôr som bol viackrát sklamaný, ale zažil som aj to, že už dva-tri týždne pred MS som viac-menej vedel, že na ne pôjdem. Už by ma asi ťažko niečo rozhodilo. Vždy je to v podstate o tom istom – výkonmi na ľade musíte presvedčiť, že si zaslúžite účasť na MS. Inak vás pošlú domov. Za svoju krajinu treba bojovať zo všetkých síl a nechať na ľade srdce.
Teraz ste v akej pozícii?
Nad tým vopred nerozmýšľam. Do prípravných zápasov idem s tým, aby som každý odohral čo najlepšie a pomohol tímu. Ukázal sa v dobrom svetle trénerom, ktorí ma však už aj tak dobre poznajú. O tri týždne budem vedieť viac. Uvidíme, ako mi vyjdú zápasy a či mi bude slúžiť zdravie. Rozmýšľať, či sa na MS dostanem, na to je príliš skoro. Robím však pre to všetko. Konkurencia rastie každým rokom. Mladší hráči sa ukazujú vo veľmi dobrom svetle. Vždy je to aj o pocite trénera a generálneho manažéra, či mu hráč pasuje do koncepcie.
Necítite sa medzi niektorými výrazne mladšími spoluhráčmi už príliš starý?
(smiech) Keď som prišiel prvýkrát do reprezentačnej kabíny a videl som 32 či 35-ročného hráča, vravel som si, že ten už asi len ťažko môže stíhať s najlepšími. Teraz som v tom veku, ale stále sa cítim mladý. No verím, že niekto z mladších chlapcov sa na mňa pozerá s tým, čo tu ešte chcem. Hokej ma baví stále rovnako. Je dôležité udržať si vnútornú motiváciu. Preto verím, že mi vydrží čo najdlhšie. Bez nej sa hrať nedá.
Na MS ste debutovali v roku 2009. Pamätáte sa, prečo ste sa nedostali na šampionát aj o rok neskôr v Kolíne?
Jasné. Skončil som v poslednom kole vyraďovania hráčov. Po poslednom zápase v Skalici. Aj o rok pred domácim šampionátom som bol v príprave až do jej konca. Vždy ma to nahnevalo, ale skúšal som to znova. Aj sklamanie či pády vás posúvajú ďalej. Pri ďalšej šanci urobíte pre úspech ešte viac.
Čo pre vás znamená hrať s dvojkrížom na prsiach?
Reprezentácia sa nikdy nesmie stať samozrejmosťou. Nemôžete vedieť, či vás oslovia, či sa trénerom hodíte do koncepcie. Tentoraz som s Robom Švehlom hovoril už počas pôsobenia vo Fínsku a vedel, že ma do prípravy zavolajú. Tešil som sa.
Sezóna sa pre Oulu skončila už v predkole play off. Nemal klub vyššie ambície?
Oulu je tím, ktorý to zväčša v play off dotiahne ďaleko, často až do finále. Generálny manažér ma však už vopred oboznámil so situáciou. Veľa hráčov odišlo pred aj počas sezóny do NHL a KHL. Cieľ – postúpiť priamo do play off – nám ušiel o tri body. V predkole sme bohužiaľ narazili na ďalší veľkoklub Helsinki, ktoré mali tiež svoje problémy počas sezóny. Oba zápasy sme prehrali 3:4 po predĺžení. V klube zavládol smútok, ale zároveň sa to bralo ako realita. Krátke pôsobenia vo Fínsku však pre mňa bola veľmi dobrá skúsenosť.
Lákal vás iný štýl hokeja?
Nikdy predtým som nemal možnosť hrať na severe Európy – vo Fínsku či Švédsku. Aspoň som videl, ako to tam robia. S KHL sa to porovnávať nedá, štýl hokeja je úplne iný. Veľmi veľa sa korčuľuje, ale človek si na to za týždeň zvykne. Ak by v budúcnosti ešte prišla ponuka z Fínska, istotne by stála za zváženie.
Lanárila vás aj rodná Nitra, ktorá opäť bojuje o titul. Neľutuje, že ste jej nedali prednosť?
Na otázky o Nitre som pripravený. Už dávnejšie som deklaroval, že ak pôjdem do extraligy, tak to bude v drese Nitry. V tomto prípade som však bol rád, že mi vyšla možnosť zahrať si vo Fínsku. Počínanie Nitry pozorne sledujem. Ak mám čas, pozriem si každý jej zápas v televízii a píšem si s viacerými chalanmi. Držím im palce a dúfam, že obhája titul. Rozhodnutia si však vždy dôkladne premyslím a potom ich neľutujem. Neviem, koľko ešte budem hrať hokej a odmietnuť ponuku zo severu, to by ma raz mohlo mrzieť. Tuho som zvažoval aj Nitru, ale myslím si, že 99 % hráčov by konalo rovnako.