Sám priznáva, že mu turnaj vôbec nevyšiel. „Od prvých zápasov som cítil akúsi nepohodu,“ tvrdí asistent kapitána Andreja Sekeru.
Ako by ste opísali svoje pocity po poslednom zápase?
Ukazuje sa, že keby sme s Bielorusmi uhrali aspoň bod, mohli sme byť vo štvrťfinále. Pokazili sme si to sami. Je to škoda. Pred súbojom s USA sme niečo zmenili a odvíjal sa úplne inak. Boli sme oveľa aktívnejší a chceli sme vyhrať viac než Američania. Dostali sme druhú šancu, škoda, že sme ju nevyužili. Za predošlé zápasy sme si však štvrťfinále absolútne nezaslúžili.
Američania toho veľa neukázali. Nemrzí to tým viac?
Boli sme lepší, ale to sme boli aj s Bielorusmi. Dve tretiny sme hrali suverénne, v tretej sme stratili zápas. Proti Američanom sme hrali naplno až do konca, no potrebný gól sme strelili neskoro.
Ako ďaleko ste boli od postupu?
Šťastie, náhoda, všetko sa dalo dokopy a mali sme napriek štyrom prehrám šancu na postup. Je to škoda, ale už s tým nič nespravíme.
Ako veľmi vás mrzia nevyužité veľké šance v presilových hrách?
Snažili sme sa v nich strieľať. Bohužiaľ, zase nám to tam v presilovke nepadlo. Mal som minimálne tri jasné šance. Bol to odraz toho, ako sa mi nedarilo počas celého turnaja. Škoda, ak by som dal nejaký gól, obzvlášť s USA, iste by to mužstvu veľmi pomohlo.
Prečo ste sa herne trápili?
Neviem. Od prvých zápasov som cítil akúsi nepohodu. Puk mi odskakoval, nedarili sa mi osobné súboje jeden na jedného. S USA to bolo lepšie, cítil som sa dobre, ale bol to azda prvý zápas, v ktorom som sa dostal do väčších šancí. Hnevá ma, že som ich nevyriešil správne. Neprišiel som sa na šampionát zviditeľniť, chcel som tímu pomôcť. Nepodarilo sa to, jeden bod je pre mňa strašne málo. Čakal som, že budem produktívnejší a užitočnejší.
Pomohol vám presun na krídlo?
Paradoxne, cítil som sa tam lepšie. Mal som menej defenzívnych úloh, viac som sa mohol sústreďovať na ofenzívu. S USA sme hrali aktívnejšie, nebáli sme sa, že prepadneme. Dali sme do toho všetko. V závere sme hrali už len na tri päťky, ale ja som si to vyskúšal už aj predtým, keďže sme sa točili traja centri. Únavu som cítil, ale nebolo to tak, že by som nevládal. Bolo to skôr o vnútornej nepohode.
Zažili ste už situáciu, že je vám po víťazstve do plaču?
Nič podobné si nepamätám. Videli ste, Markovi (Daňovi) to nepadalo, a keď už o nič nejde, tak puk dotlačil do bránky. Škoda, že to zlomil až v predĺžení.
Ako veľmi vás ovplyvňovali prehry?
Hralo by sa nám ľahšie, keby sme niečo vyhrali. Bolo to kto z koho, Američania museli byť pod väčším tlakom než my. Gól na 1:2 tečovaný od nášho obrancu je smola. Každý odviedol maximum a mrzí nás, že sme nevyhrali.
Ani proti USA Slováci nezlomili prekliatie presilových hier. V čom bol najväčší problém?
Konečne neboli zlé, mali sme veľký tlak a veľa striel. Gól však nepadol. Američania výborne blokovali strely. Pripravíme si pozíciu na strelu, ale pri odkrytej bránke trafíme prvého protihráča. V predošlých zápasoch boli presilovky vyslovene zlé. Nevychádzali nám, ťažko sme sa dostávali do pásma a tam sme si nepomáhali.
Čo vás ešte okrem slabých presiloviek zrážalo?
Ešte sa o tom ťažko hovorí, zhodnotia to tréneri. Konečne sme s USA hrali všetci pokope, pomáhali si, vybojovali puk, dali ho hore na obrancov, bola z toho strela aj šanca. V predošlých zápasoch sme sa príliš neudržali na puku, báli sme sa podporiť, aby sme neprepadli.
Kde sa zlomil turnaj vo váš neprospech?
Ani po prehrách sme neboli psychicky zlomení. Verili sme, že vyhráme nad USA. Ak mám čosi vypichnúť, tak zápas s Bielorusmi. Ak by sme ho dotiahli do víťazného konca, hralo by sa nám ľahšie. Dostať štyri góly v tretej tretine je veľmi veľa. Spravil som chybu, dostali sme gól. Oni dali štyri góly zo štyroch šancí. No na to sa nemôžeme vyhovárať, ešte aj v poslednom zápase sme mali šancu postúpiť…
Nájdete aj nejaké pozitíva?
Neviem, asi žiadne.
Ako si teraz oddýchnete od hokeja?
Potrebujem si odpočinúť a nabrať silu. Po náročnej sezóne, ktorá mi nevyšla podľa predstáv a brzdili ma zranenia, som vyčerpaný.