„Dojem z vystúpenia našich hokejistov je zatiaľ rozpačitý. Po dvoch zápasoch sme boli všetci spokojní, teraz sme zas sklamaní, že play off sa vzďaľuje,“ priznáva odchovanec trenčianskej Dukly.
Ako ste videli doterajšie stretnutia Slovákov?
Prvý zápas bol psychicky náročný, ale chalani ho výsledkovo zvládli, aj keď ich Maďari v tretej tretine zatlačili. Druhý duel im vyšiel, aj keď inkasovali prvý gól, hrali potom dobre. Po ňom však prišlo akési mentálne uvoľnenie. Strata koncentrácia. Zápas s Nemcami absolútne nezvládli. Nemci ich do ničoho nepustili a zaslúžene vyhrali 5:1. V stredu bolo cítiť, že na chalanov dolieha tlak povinnosti bodovať. Dali dva góly, čo ich malo upokojiť, ale od prvého striedania v tretej tretine sa to na nich valilo a bola len otázka času, keby Bielorusi strelia prvý gól. Ten našich zrazil, prestali si veriť a hoci sa snažili, už to nezvládali.
Hráči stále opakujú, že pri vedení majú aj chcú hrať to isté a nič nemeniť. Rozhodne to však tak nevyzerá. Kde je problém?
V hlavách. Mužstvo je mladšie a chlapci to mentálne nezvládajú. Keď chcem hrať dobre v defenzíve, nútiť súpera k chybám a pokúšať sa o protiútoky, musím veľa korčuľovať. Prestali sme reagovať na nastrelené puky, Bielorusi boli všade skôr, zatlačili nás a držali príliš dlho v našom pásme.
Badali ste aj problémy s kondíciou?
Nemyslím si, že by bol problém v tomto. Keď sme hrali dva zápasy za dva dni, vždy som sa lepšie cítil v druhom z nich. Aj chalani s Nemcami ťahali nohy, boli všade neskoro, ale s Bielorusmi jazdili. Keď vydržali dve tretiny, tak v tretej to určite nebolo o kondícii.
Mnohí hovoria, že Slovensko má mladý tím. No najmä obrancovia sú dosť skúsení. Nemali by mužstvu viac pomôcť aj po mentálnej stránke?
Starší a skúsenejší môžu počas prestávky aj na striedačke hovoriť aj povzbudzovať mužstvo, ale aj tak je podstatné len to, čo sa deje na ľade. Tam musia piati hráči kompaktne korčuľovať a to sa nedialo. Na Andrejovi Sekerovi bolo vidieť, ako veľmi chce dvihnúť zástavu. Bol aktívny, snažil sa rozohrať aj podporiť útok, ale jeden hráč sám zmenu neprinesie. Kričať celý zápas na lavičke na mladších hráčov tiež nie je cesta, lebo psychika ide u niektorých prudko dole.
Ako mužstvo naštartovať, keď sami hráči vidia, že sa trápia od prvého striedania v poslednej tretine?
Tréner môže zareagovať oddychovým časom. Podľa môjho názoru mohol prísť skôr, no je to vec rozhodnutia trénera. Aj po treťom góle ešte bola vidieť na chalanoch snaha, ale už nemali na to psychické ani fyzické sily, aby vyrovnali.
Slováci doplácajú na to, že ich zlomí aj jeden inkasovaný gól. Čo im ešte chýba?
Najväčší problém je mentálna odolnosť, ale mužstvu veľmi chýbajú góly a súvislejší tlak v presilových hrách. Zišiel by sa aj jeden strelec. Keby tu bol hráč typu Mira Šatana, ktorý strieľal góly vždy v najdôležitejších okamihoch, za stavu 2:3 by dal nejaký aj pod ľadom a chalani boli by zase psychicky vyššie.
Výraznou oporou ofenzívy mal byť Martin Réway…
Maťo sa trápi. Vidím jeho obrovskú snahu, chce hrať jeden na jedného, v presilovkách niečo vymyslieť, ale bránia ho tesnejšie. Prvý útok nie je taký efektívny ako v príprave s Dánmi. Krížne prihrávky v presilovkách nefungujú. Mužstvo asi potrebuje inú alternatívu na presilovky, viac pohybu a menenie miest. Maťo to berie na seba, ale nedostal sa do tempa, aby bol platný, ako sme očakávali.
Po strede sa veľa hovorí a píše o konflikte na striedačke. Čo môže urobiť s mužstvom?
Krik na lavičke počas zápasu neuznávam. Chyby si treba povedať, ale treba to vedieť podať správnou formou, druhá strana to musí vedieť prijať. Tieto veci by však jednoznačne mali ostať v tíme. Mali si to vyrozprávať medzi sebou a médiá ani fanúšikovia o tom nemali vedieť. Od začiatku turnaja som videl pár momentov, že po chybe či zlom postavení prišiel hráč na striedačke za druhým a kričal na neho. Na ľade je to jediná forma dorozumievania, ale na striedačku to nepatrí. Kričať na lavičke môže len tréner, aj keď ani ten by to nemal preháňať. Cez prestávky je priestor na kritiku, aby sa to nedostávalo von. Ľudia to potom príliš riešia a prenáša sa to späť na tím.
Program a výsledky zápasov na MS nájdete TU
V juniorských výberoch odovzdávajú hráči mobily aj počítače, aby sa sústreďovali len na hokej. Nemali by sa aj seniorskí reprezentanti vyhýbať sociálnym sieťam?
Hráči by nemali čítať diskusie a statusy na sociálnych sieťach. Ostrá kritika zasiahne každého. Aj bez sociálnych sietí sme sa v minulosti vždy dozvedeli, že sa ľudia hnevajú na naše výkony. Dnes je však toho oveľa viac. Keď už si to čítajú, musia sa cez to vedieť preniesť.
Ste na jedenástych MS ako spolukomentátor. Našli ste sa v tejto pozícii?
Tak by som to neformuloval. No od prvého momentu, ako som začal chodiť do extraligového štúdia a od prvých MS ma to však veľmi bavilo. Viem, že na šampionáte uvidím najlepšie tímy a top hráčov. Môžem si pozrieť ich tréningy a komentovať zápasy. Vždy som vravel, že chcem ísť len na druhú polovicu šampionátu, keď sú najlepšie zápasy. Teraz robíme každý deň dva prenosy a medzi nimi sa musím pripravovať. Doteraz som len v Halifaxe bol na celých MS a po nich som bol veľmi vyčerpaný. V Petrohrade bol dobrý začiatok. Tešilo ma, že môžem komentovať dve naše víťazstvá. Vtedy sa robí lepšie a ľahšie. Keď prehráte po dobrom výkone, stále je to v poriadku, ale keď pokazíte zápas ako s Nemcami alebo poslednú tretinu s Bielorusmi, hodnotenie je veľmi ťažké.
Pripomenuli ste si v Petrohrade najväčší úspech vašej kariéry?
Na letisku som si to ešte neuvedomoval. Až keď sme prišli do hotela, keďže v tom istom sme pred šestnástimi rokmi bývali. Pripomenul mi to aj zimák, na ktorom sa hralo aj vtedy. Už je to dávno a nejako extra na to nemyslím, ale keď príde Mišo Hreus, určite to preberieme. On veľmi rád spomína a vyťahuje príhody, nad ktorými musím premýšľať, či sa naozaj stali. S ním to bude iné, keďže sme boli vtedy spoluhráči.