Graňák: Mužstvo nie je mladé. Len si nesmie pripúšťať extra tlak

03.05.2016 08:00
Dominik Graňák
Dominik Graňák. Autor: ,

Má skúseností na rozdávanie a na blížiacich sa MS (6. až 22. mája v Moskve a Petrohrade) by mal byť jedným z lídrov slovenskej reprezentácie. Obranca Rögle Dominik Graňák (32) je najstarším mužom Cígerovho výberu, na konte má najviac štartov v drese národného tímu a predstaví sa už na jedenástom seniorskom šampionáte (vlastní striebro z Helsínk 2012).

„Bolo by veľmi pekné dostať sa z Petrohradu aj do Moskvy, hoci cesta to bude náročná a dlhá. Krásne by to bolo preto, že by sme boli v play off. Navyše, vrátil by som sa do dobre známeho prostredia,“ tvrdí niekdajšia opora Dynama Moskva a dvojnásobný víťaz Gagarinovho pohára.

Ako je mužstvo pripravené na šampionát?
Každý by už mal presne vedieť, akým systémom chceme na šampionáte hrať. Stále to však v niektorých veciach škrípe. Ukážeme dobré momenty a potom prídu výkyvy. Niekedy si to komplikujeme sami a práve z toho sa musíme poučiť. Už sme si takým priebehom prešli veľakrát, takže dúfam, že sme to všetci pochopili. Počas posledných dní voľna sa nám to uleží v hlavách a v sobotu to bude naostro azda presne tak, ako si prajeme. Z vlastnej skúsenosti však viem, že majstrovstvá sveta sú niečo úplne iné ako príprava.

Čo sa dá ešte v posledných dňoch vylepšiť?
Základ je lepšie zvládať krízy v zápasoch. Nestrácať hlavu, najmä, keď vyhrávame 3:0. Niekto tieto situácie zvláda ľahšie, iný je impulzívnejší. Je to najmä na nás starších hráčoch, aby sme v tomto mladším pomohli.

Ktoré prípravné zápasy tímu dali najviac?
Niečo nám ukázal každý z nich. Káder sa postupne obmieňal, nehrali sme v rovnakej zostave. Osobne mi vždy najviac dajú zápasy s najťažšími súpermi. S Fínmi a Rusmi to boli dobré previerky, aj keď teraz sme už trošku iné mužstvo. Príprava bola dlhá, občas si zaškrípete zubami, ale bol som na to pripravený. Hokej je stále tá najlepšia vec, ktorú môžem robiť.

Mužstvo sa dlho trápilo v ofenzíve. Povzbudia vás zápasy s Dánmi, v ktorých ste sa už výraznejšie presadzovali?
Dôležité je, že sme začali strieľať góly, ale aj to, že sme sa dokázali dlhšie usadiť v súperovom pásme. Predtým sme tam prišli na tri či päť sekúnd a hneď sme šli dozadu. S Dánmi nám fungovali nacvičené veci dve tretiny v Skalici a potom aj v Bratislave. Keď sme všetci v pohybe a chceme puk, vyzerá to dobre.

Kľúčom k úspechu je vždy dobrý vstup do turnaja. Ako na Maďarov?
Bude to najmä o hlavách a našom sebavedomí. Prvý zápas na šampionáte je vždy dôležitý, navyše hráme s Maďarmi, čo ľudia na Slovensku vnímajú dosť citlivo. No my ho nesmieme prežívať inak ako ostatné zápasy. Potrebujeme ho zvládnuť.

Je mužstvo psychicky silné?
To sa ukáže až na šampionáte. Často sa stáva, že hráči pôsobia veľmi odolne, no na MS to až tak dobre nezvládajú. No sú aj opačné prípady – niektorí hráči nie sú v príprave takí výrazní, ale na majstrovstvách sveta sa v kritických momentoch cítia ako doma. Na Slovensku sa pred turnajmi často hovorí, že máme neskúsené a mladé mužstvo, no keď sa pozrieme na súpisku, zistíme, že až také mladé nie je. Čo sa týka skúseností, tak dobre poznám Švédov a viem, že z medzinárodného hokeja majú oveľa menej skúseností ako naši chlapci. No na MS hrajú presne to, čo od nich každý očakáva. Preto je dôležité nepripúšťať si tlak a neprikladať šampionátu až takú veľkú váhu, i keď to nie je jednoduché.

Šampionát v Rusku je už váš jedenásty. Čo pre vás toto číslo znamená?
Je to pekné číslo, ale extra dôležitosť mu neprikladám. Pokojne by som jedenásť účastí menil za menej, trebárs šesť s dvoma medailovými úspechmi namiesto jedného. Nie som typ, ktorý si vyžaduje pozornosť, ale vždy riešim veci otvorene, i keď radšej individuálne. A najmä pozitívne. Snažím sa byť empatický. Viem, čo pomáha mne a čo mi v kritických chvíľach skôr uškodí. Každý, kto spraví chybu, je dostatočne súdny na to, aby si to uvedomil. Nepomôže mu, keď sa na neho zosype kritika od spoluhráčov.

Ako sa vám pozdáva vystupovanie kapitána Andreja Sekeru a jeho asistentov Michala Sersena a Martina Réwaya?
Všetci traja to zvládajú veľmi dobre. Andrej toho už preskákal veľa. V šatni sa nebojí povedať svoj názor a je ho tam počuť. Určite nebude problém v tom, že by sa nenašiel nikto, kto by dohovoril spoluhráčom a v prípade potreby použil aj tvrdšie slová. Mišo Sersen je na tom podobne. Martin Réway je nová generácia, jeho zaradenie má logiku. Keď dostal líderské úlohy v dvadsiatke, zvládal ich veľmi dobre. Zatiaľ je výraznejší na ľade ako v šatni, ale hoci pôsobí ticho, nemá problém povedať čosi spoluhráčom. Nie je zakríknutý a má dobré postrehy.

Ako funguje komunikácia s brankármi Braňom Konrádom a Júliusom Hudáčkom?
Perfektne. Obaja sú veľmi dobré povahy. Sú veľmi pokojní a dokážu to preniesť aj na spoluhráčov, najmä obrancov. Nemám rád brankárov, ktorí po góle rozhadzujú rukami a hľadajú výhovorku, prečo dostali gól. Vždy sa nejaká chyba stane a väčšinou za ňu brankár nemôže. Julo s Braňom ostanú pokojní, nerozhádže ich ani horší gól. Sústreďujú sa na vlastné veci a nenechajú sa uniesť, ani keď sa zápas vyvíja veľmi dobre. Nelietajú v oblakoch. Tvoria veľmi dobrú dvojicu.

V Rusku ste strávili štyri sezóny. Čo sa vám prvé vybaví pri spomienke na túto krajinu?
Rusko je krajina paradoxov. Moja prvá asociácia je hokej a veľmi pozitívne spomienky na hokej ako taký a ľudí, ktorých som tam stretol. Aj napriek nepríjemnostiam, ktoré tam človeka môžu stretnúť, som šťastný, že som tam mohol pôsobiť a žiť. Petrohrad je najkrajšie ruské mesto z tých, ktoré som videl.

Domácu reprezentáciu vedie vám dobre známy Oleg Znarok. Pod akým veľkým tlakom bude?
Nemá to jednoduché, tlak je obrovský. Keď sme hrali majstrovstvá sveta 2011 na Slovensku, tak sme si to skúsili aj my. Aké to je v Rusku si ani nedokážem predstaviť. Kto tam strávil nejaký čas vie, že šport sa v Rusku berie oveľa vážnejšie ako inde. Má to chvíľami až politický podtón. Rozprával som sa s ruskými trénermi po vzájomných prípravných zápasoch v Košiciach a Poprade. Vraveli, že musia vyhrať titul. Iné umiestnenie bude pre každého neúspech.

Máte už vybranú destináciu na letnú dovolenku?
Bavili sme sa o tom s frajerkou, ale navrhla destinácie, ktoré sú asi najďalej ako sa dá. Nevadilo by mi to, keby sme mali viac času a mohli tam ostať mesiac. No toľko času už mať nebudem, musím sa pripravovať na ďalšiu sezónu. Asi urobíme nejaký kompromis. Priateľka bola zatiaľ nespokojná, že to, čo vyberie, sa mi nepáči. Mne sa to však naozaj páči, len je to príliš ďaleko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Dominik Graňák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku