"Manželka si ma teraz veľmi neužije,“ smeje sa Rudolf Kupčík, ktorý v ostravskej ČEZ Aréne pracuje štyri roky. "Z hokeja veľa nemám, sledujem ho iba spoza mantinelu. Mal som však to šťastie, že som mohol byť pri zápase Slovenska s Dánskom. Bolo to niečo úžasné,“ chválil fanúšikov 43-ročný rolbár.
"Keď hrali Vítkovice vo finále extraligy, bolo to tiež skvelé, ale povzbudzovanie Slovákov prevýšilo všetko,“ uznanlivo pokýval hlavou.
V ostravskej aréne ich pracuje šesť, počas šampionátu pribrali dve posily. Napriek tomu majú práce vyše hlavy. "Som tu od šiestej rána až do neskorých nočných hodín. Odchádzal som už aj o druhej,“ uviedol s tým, že na druhý deň mal voľno. "To som si sadol k telke a pozeral hokej,“ poznamenal.
O rolbe rozpráva ako o milovanej partnerke, o svojom povolaní s láskou. „Nie je to žiadne vozenie sa po ľade. Práve naopak. Kvalitný ľad je veľká alchýmia,“ upozorňuje. "V hale máme tri rolby, všetky z Talianska. Dve sú elektrické, jedna benzínová,“ vysvetľuje. Obľúbenú nemá.
Naopak, jeho kolegyňa Bohumila Lapčíková sa zaľúbila do benzínovej. "Rolbárkou som už dvadsať rokov, túto mašinu mám zo všetkých najradšej,“ priznáva. Potom opisuje, ako sa jej práca za dve dekády zmenila. "Dnešné rolby sú samozrejme úplne inde, ako keď som začínala. Sú väčšie, odnesú viac vody, je to samá automatika,“ tvrdí.
Na to, či je jej remeslo vzhľadom na veľký technologický pokrok teraz jednoduchšie, jasnú odpoveď nemá. "Ako pre koho. Niekto bojuje aj s automatikou. Dnes si uložíte program do počítača a ide sa na vec, kedysi sme točili volantom,“ spomína.
Slovo si potom vezme jej mladší kolega, aby vysvetlil, ako jeho mašina funguje. "Motorová je výkonnejšia. Ovládame ju džojstikom, ostatné nohami pomocou pedálov,“ povedal.
Ostravské "upratovačky ľadu“ odnesú 1500 litrov vody. "Na našom veľkom klzisku sa zakaždým minie aspoň 1300 litrov. Rovnaký objem ľadu sa zasa vynesie von,“ konštatuje.
Najprv nôž, potom fréza a nakoniec mokrá handra, taký je postup úpravy ľadu pred zápasom, počas neho i po ňom. "Nožom sa ľad reže, frézou zbiera a cez handru vypúšťame 50-stupňovú vodu,“ opisuje.
Ľad má mať tri a pol centimetra a dostať ho do ideálneho stavu nie je vôbec jednoduché. "Nie je to obyčajné krúženie, stále sa je čo učiť, o rok budem zaiste ešte lepší,“ verí.
"Pri mantineloch sa tlačí na nôž inak ako v bránkovisku. Tak je to aj s vodou, ak by ste ju vylievali po celej ploche rovnako, tvorili by sa kaluže. V strede sa pridáva voda a zatlačí nôž, pri mantineloch zasa uberá,“ približuje know-how dobrého rolbára.
S blížiacim sa koncom 30-minútového tréningu Slovákov vo vedľajšej hale Rudolf Kupčík vysadá na rolbu. „Ani po toľkých rokoch to nie je žiadna rutina,“ vyprevádza zo strojovne.