Turnaj dokonca začal v prvej obrane po boku Andreja Meszároša. „Máme v mužstve veľa skvelých hokejistov, ktorí majú úžasné skúsenosti. Snažím sa od nich čo najviac naučiť,“ vraví rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý sa s Košicami tešil zo slovenského titulu.
Ako ste prežívali prvé dva zápasy na šampionáte?
Všetci si zatiaľ majstrovstvá sveta užívame, ale pre mňa boli prvé stretnutia obzvlášť výnimočné, keďže hrám na prvom šampionáte. Mám obrovskú radosť, že som tu. Veľmi si cením možnosť zahrať si na takomto prestížnom podujatí.
Boli ste nervózny?
Pred prvým zápasom a na jeho začiatku, samozrejme, áno. Nervozita však po pár striedaniach opadne a hrá sa vám ľahšie.
V závere prvého zápasu ste vypadli z rotácie siedmich obrancov. Nemali ste obavy, aby ste sa nevytratili zo zostavy?
Vedel som, že tréner chce dohrať zápas na šiestich skúsenejších obrancov a rešpektoval som to. Strach som nemal. Bol som pripravený do ďalšieho zápasu a som rád, že aj proti Bielorusom som hral.
Inšpiruje aj vás doterajšia strelecká forma obrancov?
Štyri góly obrancov z dvoch zápasov – to je sympatická bilancia. Darí sa nám, a to je pre mužstvo len dobré. Ešte sa k nám pridajú útočníci a bude to super.
V košickom klube patríte medzi ofenzívnych obrancov, v reprezentácii máte trochu iné úlohy. Zvykli ste si?
Je to tu úplne iné. Útočníci našich súperov sú výborní, treba si na nich dávať oveľa väčší pozor, ako napríklad u nás v extralige. Preto sa musím sústreďovať najmä na hru dozadu. Keď však vidím priestor, rád pomôžem aj útoku. Gól som ešte nestrelil, ale azda sa mi to do konca šampionátu pošťastí. Do každého zápasu idem s tým, že sa chcem pokúsiť aj o nejaký ofenzívny výpad a streliť gól. Mám ich rád.
Čo okrem hokeja ste už v Ostrave videli?
Len hotel (smiech). Voľného času je zatiaľ veľmi málo. Okrem tréningov a zápasov máme mítingy, kde sledujeme videá a rozoberáme situácie zo stretnutí. Večer si pozrieme v televízii nejaký hokej a ideme spať. V hale sme sa ešte na iný zápas pozrieť neboli.
Aké sú vaše spomienky na šampionát v roku 2004?
Boli sme sa v Ostrave pozrieť s otcom a dedkom. Pamätám si majstrovstvá sveta ako celok, ale bol som ešte dosť malý, takže nejaké veľké detaily už v hlave nemám. Dominik Graňák vtedy hral na svojich prvých MS, takže som si ho dosť všímal. Najmä preto, že je nižšej postavy – presne ako ja. Snažil som sa od neho odpozorovať nejaké veci. Teraz sme sa stretli v jednom tíme, čo je vcelku zábavné.
Slováci vtedy inkasovali za celý turnaj len deväť gólov. Ako sa vám páčila vtedajšia obrana?
Mal som jedenásť rokov, takže som si ešte neuvedomoval, že majú dobrú obranu. Len som si užíval hokej a parádnu atmosféru.
Ako sa vám páči atmosféra v hľadisku?
Nič krajšie si neviem predstaviť. Hráme blízko domova, v hľadisku sú takmer iba naši fanúšikovia. Každý z nás si to užíva. Je to skvelé.
Nezväzuje vám obrovská podpora fanúšikov ruky?
Vôbec nie, práve naopak. Veľmi nám pomáha. Keď nastúpime na ľad, tak začnú všetci mohutne povzbudzovať, čo nám dodáva obrovskú energiu. Naša sila vďaka nim rastie.
Kto vás prišiel do Ostravy povzbudiť?
Mám tu skoro celú rodinu. Tí, čo nedostali lístky, držia palce doma pri televízoroch. Takže sú tu so mnou tak či tak.