Ak mal náhodou niekto pochybnosti, Ostrava dunela pokrikom "kto neskáče nie je Slovák, hop-hop-hop“. Na premiérový zápas Slovenska na majstrovstvách sveta sa na sever Moravy prišli pozrieť tisícky fanúšikov.
Vo fanzóne priamo pred halou už niekoľko hodín pred úvodným buly vyhrávali slovenské piesne, viali bielo-modro-červené vlajky a na chrbtoch ľudí v totožných dresoch sa striedali mená Demitra, Šatan, Pálffy, Hossa či Gáborík. Ostrava sa poslovenčila a Slovensko zhokejovelo.
"Vstával som už o piatej ráno, aby som stihol tento zápas,“ povedal Marián Novikmec. S celou svojou rodinou pricestoval až z Vranova nad Topľou. "Bol som aj na šampionáte v Bratislave a Košiciach v roku 2011 a keďže Ostrava je za rohom, nechcel som si nechať ujsť aspoň jeden zo zápasov Slovákov.“
"Bol to spontánny nápad, v piatok sme sa pozreli na internet a prekvapilo nás, že vstupenky stále sú. Kúpil som ich teda päť a sme tu,“ potvrdil 41-ročný advokát, ktorý absolvoval päťhodinovú cestu autom spolu s manželkou a tromi malými synmi.
"Po zápase ale cestujeme domov,“ dodal s tým, že o návrate do Ostravy na niektorý z ďalších zápasov zatiaľ neuvažuje.
Stretnutie Slovákov proti Dánsku bolo tuhým bojom po celých 60 minút, predzápasové slová fanúšika z Vranova tak vyznievajú prorocky. "Netrúfam si predpovedať výsledok, na turnaji nie je slabý tím, poteší ma, ak uvidím veľa šancí a nejaké góly. Proti Dánsku sa uspokojím s akýmkoľvek víťazstvom, každý bod poteší,“ zamyslel sa.
Aj pri celkových prognózach bol otec troch detí opatrný. "Už samotný postup zo skupiny budem považovať za úspech, víťazstvá vo vyraďovacej fáze by boli pre mňa ďalším veľkým plus,“ tvrdil skromne.
Na slovenskom drese nemal žiadne číslo ani meno, v jeho osobnom rebríčku žiadny z reprezentantov nevyčnieva, nakoniec však pripustil, že brankárska dvojka Július Hudáček má jeho veľké sympatie. "Nie preto, že je východniar ako ja, ale robí dobrú šou. A o tomto by predsa mal byt šport,“ dodal na záver.
Načítavajú sa športové výsledky...