Jaroš, bronzový medailista z majstrovstiev sveta do dvadsať rokov, víťaz Ligy majstrov so švédskym tímom Lulea, netajil rozčarovanie, no vyradenie ustál chlapsky.
„Prežívam veľké sklamanie, no nič sa nedá robiť. Keď mi na stredajšom tréningu ostal žltý dres, uvedomil som si, že na šampionát nepôjdem, hoci som dúfal, že by mi to mohlo vyjsť. Príprava s reprezentáciou mi dala veľa, spoznal som realizačný tím, nových spoluhráčov. Mužstvu budem držať palce, možno ho pôjdem povzbudiť do Ostravy a veľmi si želám, aby postúpilo do Prahy. Verím, že ak mi vyjde ďalšia sezóna, opäť dostanem šancu,“ podotkol, keď s vakom na ramene odchádzal domov. Stredný útočník Patril Lušňák prežíval podobné pocity ako Christián v predchádzajúcich rokoch, keď sa mu miesto neušlo. Trpezlivosť sa mu vyplatila – a priniesla mu radosť.
„Veľmi sa teším. Zatiaľ nemám nováčikovský stres, na zápasy na šampionáte sa pripravujem ako na bežné stretnutia. Ani som nevnímal, keď si tréneri zavolali chalanov, s ktorými sa rozlúčili. Na pozíciu centra som si zvykol, je to post, na ktorý na Slovensku nemáme veľa kvalitných hráčov. Čo nevyšlo vlani, prišlo teraz, vždy je nejaká nádej. Aj otec mi prízvukoval – musíš hrať tak, aby si ťa tréneri vybrali. Keď ich nepresvedčím, tak som asi nehral dobre,“ pripomína. „Všade počúvam, že v Ostrave budeme domáce prostredie. Teším sa na skvelú atmosféru, bude našou malou výhodou. Nesmieme jej však podľahnúť a nechať sa strhnúť divákmi. Musíme hrať, čo nám tréner povie, nie rozutekať sa po ľade,“ vraví rozvážne.
Foto: SITA, Jozef Jarošík
Obrancovi Košíc Adamovi Jánošíkovi sa predsezónne želanie splnilo vrchovato. „Do prípravy so slovenskou reprezentáciou som prišiel s predsavzatím dostať sa na majstrovstvá sveta. Všetky zápasy som hral naplno a som rád, že zatiaľ mi nedali vedieť, že idem domov,“ vravel, akoby ešte neveril, že ostal v národnom tíme. „Mal som dobrý pocit, ako sa situácia vyvíjala, ale niekedy ani najlepší pocit nestačí na to, aby ste dostali miestenku na šampionát.
Od začiatku prípravy sa bojovalo o každé jedno miesto – až do stredy. Áno, prichádzal som s malou dušičkou, od začiatku sezóny som absolvoval všetky sústredenia. Zrejme som výkonmi zaujal, keďže som stále v reprezentácii,“ podotýka s tým, že ho čaká nová skúsenosť. „Odohral som dva šampionáty dvadsiatok, teraz prichádza môj prvý seniorský. Ostrava je blízko, budeme tak ako doma. Najviac ma teší, že si môžem zahrať s takými výbornými hráčmi ako sú v našom národnom tíme. Teším sa vlastne na všetko,“ zdôrazní a ponúkne zaujímavý zážitok zo svetového šampionátu 2004.
„Pred jedenástimi rokmi som bol pozrieť v Ostrave s tatkom a dedkom. Videli sme asi tri zápasy, už si nespomeniem, ktoré. Vtedy mal v reprezentácii premiéru Dominik Graňák. Tatko ma naňho upozorňoval, že si ho mám všímať, lebo hrá výborne. A dnes sme spolu v kabíne. Keď je dobrá kabína, prídu aj výsledky. Platí to v Košiciach rovnako ako aj v reprezentácii. Väčšie sebavedomie nepociťujem, skôr zo mňa opadol tlak, že už nemusím bojovať o miesto. Môžem sa sústrediť len na výkony na šampionáte. Vstupenky som si vopred nezháňal, no teraz asi budem musieť,“ pripomenie.