Graňák: Kvôli medaile by som skočil padákom

17.04.2015 12:00

Pri otázkach si nechá priestor na krátke zamyslenie, aby každá jeho veta mala hlavu i pätu. Aj miliónkrát omieľané klišé "od zápasu k zápasu" z jeho úst v sebe nesie hlbšiu myšlienku a blednúce spomienky ožívajú bez toho, aby ich pokrivil zub času. Dominik Graňák (31) je hokejový intelektuál na ľade i mimo neho.

Dominik Graňák.
Dominik Graňák.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Pravda, Luboš Pilc

Čo by ste v tejto chvíli robili, ak by ste sa nepripravovali s tímom na svetový šampionát v Česku?
Ak mám po sezóne voľno a nemusím riešiť žiadne zranenia a rehabilitácie, tak veľmi rád cestujem. Je teda dosť možné, že práve teraz by som bol niekde na výlete.

Kam by ste sa vybrali?
Tri roky rozmýšľam nad tým, že by som sa rád pozrel na Island. Možno by som bol práve tam.

Čo vôbec motivuje hráča, ktorý absolvoval deväť svetových šampionátov a sezóna v klube sa preňho už skončila, vymeniť pohodu za denno-denný tréning?
Hokej ma jednoducho baví. Navyše tento rok som začal sezónu o tri mesiace neskôr ako zvyčajne a odohral som oveľa menej zápasov. V novembri som sa cítil asi ako väčšina mojich spoluhráčov v auguste, takže zatiaľ nie som presýtený. V prvom rade sa však vždy teším na skvelú partiu.

Ak máte teraz stále veľa energie, myslíte si, že šampionát vás dostatočne vyšťaví a potom zatúžite po oddychu?
Jednoznačne. Ak sa do nominácie prebojujem, za necelé dva týždne odohrám minimálne sedem zápasov. Je to naozaj solídna porcia, ktorá dostatočne vybije baterky. Na šampionát sa každý potrebuje mentálne pripraviť, ak to z objektívnych príčin nie je možné, hráč môže mať s účasťou na majstrovstvách sveta problém. Vcelku chápem niektorých chalanov z NHL, ktorí po skončení sezóny váhajú, či sa pridajú k národnému tímu.

Staňte sa naším fanúšikom aj na Facebooku

Aj napriek vašim dvom uplynulým absenciám na MS patríte medzi najvernejších reprezentantov. Čo pre vás znamená národný dres?
Skutočne veľmi veľa. Je to reprezentácia krajiny, v ktorej som sa narodil a vyrástol. Nerád by som znevažoval klubový hokej, ale "nároďák“ podporuje takmer každý Slovák. A to je predsa úžasné, práve preto chodím na šampionáty tak rád.

Znamená to, že vaše najintenzívnejšie spomienky sú spojené práve s reprezentáciou?
Asi by som klamal, ak by som povedal áno, v mojom prípade to tak nie je. Každý totiž najradšej spomína na najväčšie úspechy, na to, čo sa mu podarilo najviac. Ja som ich síce zažil aj s reprezentáciou, ale predsa len mám pocit, že najväčšie ma obišli. Asi som sa narodil o dva roky neskôr, ako som mal (smiech).

Dominik Graňák.
Dominik Graňák.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Ako si spomínate na svoj premiérový šampiónát, ktorý ste odohral v roku 2004, zhodou okolností tiež v Prahe a Ostrave?
Mám z neho veľmi silné zážitky: skvelá kulisa, výborné výsledky, chýbala už iba medaila. Mal som len dvadsať rokov, dvanásť mesiacov predtým som ešte hral juniorskú súťaž, pripadá mi to, akoby som kráčal po veľmi vysokých schodoch.

Slováci na šampionáte odohrali deväť zápasov. Skúste uhádnuť, v koľkých z nich ani raz neinkasovali.
Ukrajinu sme zdolali 2:0, Dánov 6:0 (8:0 – pozn. red.), Rusko 2:0, so Švédskom sme remizovali 0:0, neinkasovali sme ani proti USA v zápase o bronz. Takže päťkrát.

Presne tak, skvelá práca celého tímu. Napriek tomu ste z turnaja po prehre v zápase o tretie miesto odišli bez kovu. Ako dlho vás tento výsledok mrzel?
Moje spomienky po tých rokoch značne vybledli, ale nemyslím si, že som sa dlho trápil. Bol som mladý, prevážili skôr pozitívne pocity a radosť z toho, že som si zahral s hráčmi ako Zdeno Chára, Miroslav Šatan či Pavol Demitra.

Dnes by ste sa s podobným účinkovním a výsledkom na šampionáte zmierovali ťažšie?
Som o tom presvedčený. Vek nezastavím, možnosť, že ešte príde šanca na podobný úspech, sa z roka na rok zmenšuje. V kontexte skúseností, ktoré som získal počas kariéry, dnes viem, koľko námahy stojí sa k podobnej príležitosti čo i len priblížiť.

„Sazka Arena je pre mňa trocha zakliata, neradoval som sa v nej ani v klube, ani s reprezentáciou.“ Toto boli vaše prvé slová po neúspešnom stretnutí o tretie miesto. Máte chuť na reparát?
Bolo to dávno, teraz to už tak nevnímam. Bol som zrejme ovplyvnený neúspešnou finálovou sériou Slavie, za ktorú som vtedy hral, proti Zlínu. Sazka aréna dnes pre mňa nie je žiadnou čiernou morou. Ak sa v máji do nej pozriem, bude to znamenať, že sme minimálne vo štvrťfinále. A to by bolo skvelé v Sazke, alebo kdekoľvek inde.

Nasledovalo sedem šampionátov bez výraznejšieho úspechu. Verili ste, že Slovensko bude ešte niekedy reálne bojovať o najcennejší kov?
Prišiel som do mužstva, ktoré malo veľmi veľa hráčov z NHL a za sebou veľké úspechy. Tím sa vtedy zostavoval veľmi ľahko a ja ako hráč, ale aj slovenská verejnosť, sme podľahli presvedčeniu, že štvrťfinále ja jasná vec a zaujímavé sú iba medaily. Potom však akoby nastalo obdobie útlmu, víťazná nálada sa vytratila a tím si prestal dávať najvyššie ciele. Posun som začal vnímať až s príchodom trénera Vladimíra Vůjtka.

Dominik Graňák s Gagarinovým pohárom.
Dominik Graňák s Gagarinovým pohárom.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Robert Hüttner

Z Helsínk 2012 ste si napokon doviezli striebornú medailu aj napriek tomu, že pre zlomeninu ruky ste na turnaji skončili predčasne. Čo je pre hráča väčším sklamaním, ak sa aktívne podieľa na neúspechu, alebo pasívne prizerá úspechu svojich spoluhráčov?
Jednoznačne to prvé. Mrzelo ma, keď som z tribúny hráčov iba sledoval, ako hrajú štvrťfinále, semifinále a potom dokonca až finále, ale tie emócie boli neustále pozitívne. Nebolo to síce ľahké, ale oveľa príjemnejšie ako niekoľko šampionátov predtým.

Záverečná nominácia sa pomaly začína črtať, aj mená hráčov, ktorí ju zo zámoria posilnia, sú v podstate známe. Na čo môže tento tím v Ostrave pomýšľať?
Nemali by sme mať nízke ciele. Ale nepozerajme sa veľmi dopredu, je to príliš kontraproduktívne. Hokejové klišé "od zápasu k zápasu“ znie síce blbo a nudne, ale veľa sa za ním ukrýva. Sústreďme sa v tejto chvíli iba na prípravu, lebo už počas nej sa rozhoduje o budúcom úspechu, resp. sklamaní.

Máte 31 rokov, na koľko svetových šampionátov si ešte trúfate?
Nikdy som nerozmýšľal nad vekovými hranicami, tobôž nie po uplynulých dvoch rokoch, keď ma trápili zranenia, s ktorými úzko súviseli aj moje psychické problémy. Kedysi som sa zaoberal myšlienkami o konci kariéry, dokonca sa ma zmocňovali mierne obavy zo života, ktorý bude nasledovať po nej. Životné krízy ma však zocelili, to čo ma trápilo kedysi, dnes pre mňa nie je dôležité. Nedávam si žiadne takéto méty, ani ciele.

Ak by ste si ešte predtým, ako zavesíte korčule na klinec, mohli dopriať jeden veľký športový úspech, ktorý by to bol?
V tejto situácii by som zrejme uvažoval o medaile s reprezentáciou. Podarilo sa mi vyhrať ligu v Česku, vo Švédsku aj Rusku, chcel by som si zahrať napríklad vo finále svetového šampionátu.

Takže predsa len vám napriek druhému miestu z Helsínk niečo chýba.
Asi áno.

V Bratislave zakladáte akadémiu extrémnych športov. Máme to chápať ako signál, že si pripravujete priestor na život po ukončení aktívnej činnosti?
Klamal by som, ak by som tvrdil, že to nijako nesúvisí, na druhej strane to nie je moja hlavná motivácia. Pre mňa je dôležité, že do tohto projektu je zapojený môj brat, inak by som do ničoho takého nešiel. Dnes ešte netuším, čo budem potom, keď skončím s hokejom, robiť. Toto je jedna z možných ciest, asi by ma to aj bavilo.

Dominik Graňák
Dominik Graňák
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA, Marián Peiger

Nie je v tom aj podvedomá kompenzácia, keď hokejový obranca, ktorého najdôležitejšou vlastnosťou má byť zodpovednosť, vo voľnom čase vyhľadáva adrenalín?
Ľudia sa stotožnili s asociáciou, že post obrancu je spojený predovšetkým so zodpovednosťou, ale ja asi nie som tým prototypom. Mňa baví hrať, adrenalín na ľade mi neprekáža. Vo svojom živote som konzervatívnym typom človeka, postupom času však zisťujem, že ma bavia aj neštandardné veci. Tiež mám rád uvoľnenú komunitu ľudí, ktorá sa venuje adrenalínovým športom. Nestavajú si žiadne hranice ani koridory, a to sa mi veľmi páči.

Údajne ste už absolvovali niekoľko tandemových zoskokov. S ktorým zo spoluhráčov by ste najskôr zoskočili z lietadla?
Asi by som predsa len skákal najradšej s inštuktorom. Ak by to mal byť bláznivý skok, vybral by som si zrejme Jána Sýkoru, či Libora Hudáčka, ak by to malo byť viac decentné, asi Jána Laca.

Oslávili by ste prípadnú medailu zo šampionátu aj sólo zoskokom?
Je to určite niečo iné, ako keď skáčete pasívne v tandeme. Ale poviem to takto. Ak by mi niekto povedal "skoč sám a vyhráš medailu“, tak neváham.

Dominik Graňák
Slovenský reprezentačný obranca sa narodil v českom Havířove. Tridsaťjedenročný odchovanec Dukly Trenčín debutoval v národnom tíme v roku 2004 na MS v Česku a odvtedy až do roku 2012 nevynechal ani jeden šampionát. Na majstrovstvách sveta v Helsinkách získal bronz. V uplynulej sezóne si obliekal dres švédskeho Linköpingu a švajčiarskeho Fribourgu. Na klubovej úrovni sa tešil z titulu v pražskej Slavii, švédskom Färjestade a dvakrát oslavoval aj s Dynamom Moskva v KHL.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Dominik Graňák #slovenská hokejová reprezentácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku