Čo ukázalo vyšetrenie v nemocnici po zasiahnutí pukom do tváre v zápase proti Taliansku?
Našťastie nemám nič prasknuté ani zlomené. Zachránilo ma plexisklo. Mal som veľké šťastie.
Proti Dánsku v utorok nastúpite?
Ak ma tréner postaví, tak áno.Chcel som pokračovať aj v zápase proti Taliansku, ale lekár ma na ľad už nepustil. Prikázal mi ísť na röntgen. S tým, že môžem mať niekde úlomky malých kostí.
Ako sa to vlastne stalo?
Rišo Pánik vystrelil, stál som pred bránkou. Snažil som sa puk tečovať, trochu ho lízol hráč predo mnou. Dostal som puk rovno pod oko. Plexisklo sa zlomilo a časti z neho sa mi zaryli do tváre. Mám pár stehov.
Dá sa počas dvoch voľných dní vypustiť hokej z hlavy?
Som v izbe s Michelom Miklíkom. Ide mu to, tak sa stále chce rozprávať o hokeji. (so smiechom) Veríme, že nad Dánskom vyhráme a budeme sa spoliehať na priazeň osudu. V Minsku je vraj pekné delfinárium. Videl som tu aj strelnicu. Ak by som si mal vybrať, radšej by som šiel zastrieľať si. Aj do mňa strieľajú, aj ja rád strieľam. (so smiechom)
Aká bola kvalita minskej nemocnice?
Všetci tam boli príjemní, trošku taký komunizmus. Vedeli, že som hokejista, tak sa starali o mňa. Nemôžem povedať nič zlé. Operovať tam by som sa však asi nenechal. Vyšetrenie trvalo asi dvadsať minút. Musel som podpísať nejaké papiere, lebo chceli mi vziať moč i krv, či som nepil akohol. Aj röntgenovať hrudník, dať injekciu proti tetanu. Odmietol som.
Bol s vami lekár výpravy?
Nie, len naša sprievodkyňa.