Povel na pochytanie sa navzájom okolo ramien pri slovenskej hymne vyšiel od vás? Spontánny nápad?
Áno, prišlo to spontánne. Cítil som, že je vhodné dať najavo veľkú súdržnosť, ktorá je v mužstve. Veľmi nás potešila prvá výhra na turnaji. Dlho sme na ňu čakali. Chytili sme sa, potvrdili sme, že sme jeden tím. Verím, že nás to posunie dopredu.
Vidieť to aj na nálade v šatni?
Samozrejme! Nálada po víťazstve je úplne iná než po prehre. Ako hovorí náš masér, vždy je lepšie vyhrať než prehrať. Pred zápasom sme sa povzbudzovali. Každý si uvedomoval situáciu, v akej sme a aký dôležitý zápas nás čaká. Ak ešte chceme na niečo pomýšľať a ostať v postupovej hre, bezpodmienečne sme potrebovali s Nórskom získať tri body.
Stal sa kľúčom k víťazstvu reflexívny zákrok brankára Jána Laca za stavu 2:2? Bol to pozitívny bod zlomu?
Áno. Zhodli sme sa na tom aj v kabíne po zápase, keď sme boli všetci šťastní. Jano sám povedal, že od jeho skvelého zákroku, keď v poslednej chvíli zdvihnutou hokejkou zabránil gólu, už Nóri nemali poriadnu šancu. Šťastie sa otočí k vám, keď mu idete oproti. My mu oproti ideme, makáme v každom zápase i na každom tréningu. Na ľade nechávame srdce. Verím, že sa situácia otočí v náš prospech. Aj nad Švédmi možno vyhrať, prekvapenia sa na šampionáte už stali. Keď poctivo zvládneme úlohy, ktoré na ľade máme, môžeme pomýšľať na úspech.
Aj ste Jana Laca za parádny zákrok v šatni odmenili? A s ním aj dvojgólového strelca Ladislava Nagya?
Keď prišiel Laco Nagy do kabíny, všetci sme ho odmenili potleskom. Patril aj Janovi za spoľahlivosť v bránke. Potom sme si celé mužstvo zatlieskali a zakričali.
Ako ste s odstupom času v mužstve analyzovali skrat v závere stretnutia proti Francúzsku? Chýbali sily či viac skúseností?
Asi to tak malo byť. Vyhrávať tri jedna a prehrať po krátkom časovom úseku tri päť po zápase strašne bolí. V konečnom účtovaní nám tie stratené body môžu chýbať. Keby sme tie tri body mali… Už je to však za nami, koncentrujeme sa na to, čo náš čaká.
Považujete postup do štvrťfinále ešte za reálny?
Pomýšľame vždy na najbližší zápas. Musíme sa pozerať a koncentrovať na svoje výkony, snažiť sa z deviatich bodov, ktoré ešte môžeme získať, vydrieť všetkých deväť.
Je táto sezóna vo vašej kariére najlepšia? Medveščak Záhreb, ktorého dres ste obliekali, v nováčikovskej sezóne v Kontinentálnej hokejovej lige príjemne prekvapil.
Ťažko mi je hodnotiť, či je najlepšia. Áno, Medveščak sa v jeho prvej sezóne v KHL dostal do play off. Zažil som to aj v bratislavskom Slovane. Z hľadiska celého tímu sme absolvovali vydarenú sezónu. Vyhrávali sme aj nad kvalitnými súpermi, na domácom ľade sme boli silní. Nešlo o náhodu, že sme postúpili do vyraďovacej fázy.
Stihli ste sa s Medveščakom rozlúčiť?
Ani nie. Do Záhrebu už cestu nebudem mať. Na oficiálnej stránke Medveščaku mi poďakovali za pôsobenie v Záhrebe. Aj generálny manažér tlmočil poďakovanie môjmu agentovi. Zažil som niečo nové, nazrel som kúsok do kanadsko-americkej mentality. Hokej a život je plný prekvapení. Jeden rok ste tam, druhý inde.
Zdvihlo sa vaše herné sebavedomie pred príchodom do prípravy so slovenskou reprezentáciou?
Myslím, že áno. Keď sa na to spätne pozriem, určite ma táto sezóna mentálne posunula ďalej.
Už ste si stihli prezrieť Minsk, vaše budúce pôsobisko?
Keď mám čas, tak čo najviac oddychujem. Nesnažím sa chodiť po meste, ani po obchodoch. Som väčšinou v hoteli alebo idem na krátku prechádzku na čerstvý vzduch. Na to bude čas po šampionáte. S nikým z vedenia Dynama som sa nestretol, počas šampionátu na to ani nie je čas. Zaregistroval som však záujem minských médií. Pár rozhovorov som už poskytol – v angličtine. V ruštine sa musím zdokonaliť.
Radili ste sa s niekým, či prijať ponuku minského Dynama?
Zhováral som sa s Jožkom Stümpelom, ktorý v Dyname pôsobil a je tiež z Nitry. Porozprával mi, ako to tu chodí, o všetkom hovoril pozitívne. To mi pomohlo sa aj s rodinou rozhodnúť sa a podpísať dvojročnú zmluvu. To zavážilo, chcel som pokračovať v káhael.
Zvykáte si na povzbudzovanie – šajbu, šajbu?
Prvý raz som to vnímal v stredu večer, keď sme už viedli päť dva. Bieloruskí diváci kričali – šajbu, šajbu! Dúfam, že to patrilo nášmu tímu. Videl som aj pár Slovákov, ktorým ďakujeme, že nás prišli povzbudiť. Našli si čas na ďalekú cestu, strhli aj domácich divákov na našu stranu. To sa aj oveľa lepšie hrá, keď vidíte, že hľadisko je s vami.