Teraz má Július Hudáček šancu predĺžiť si sezónu v drese národného tímu. „Keď dostanem pozvánku, vždy rád prídem. Uvidíme, či budem chytať v príprave. Ak áno, rád by som sa prebojoval do nominácie na majstrovstvá sveta. A konečne si na nich aj zachytal,“ naznačuje 25-ročný brankár.
Čo ste absolvovali počas prvého týždňa prípravy v Banskej Bystrici?
Zamerali sme najmä na kondičku, aby sme sa dostali do správnej pohody a fyzicky sa pripravili na zápasy. Išli sme do maximálneho zaťaženia, dostali sme poriadne do tela. Tento týždeň to už ladíme hokejovejšie.
Po vypadnutí Pardubíc v play off českej ligy ste mali voľno necelý týždeň. Oddýchli ste si?
Ani nie. Musel som si vybaviť množstvo vecí, rokovali sme s Pardubicami o prípadnej ďalšej spolupráci, potom sa bolo treba pobaliť a ísť domov.
Počas sezóny ste neboli ani v jednej nominácii. Čakali ste, že dostanete pozvánku do prípravy pred MS?
Nikdy to dopredu príliš neriešim. V reprezentácii je vždy super partia, takže keď ma zavolajú, poteší ma to a prídem. V Novosibirsku som skončil hneď po prvom zápase, potom som dva mesiace nechytal, takže nebol dôvod, aby ma volali na niektorý z predošlých zrazov. Moja sezóna bola rozkúskovaná, ale od novembra to už bolo dobré, chytal som všetko.
Ako vidíte svoju súčasnú pozíciu v kádri?
Ťažko o tom teraz hovoriť. Sme tu zatiaľ traja, no v hre sú ďalší výborní brankári Staňa, Halák či Budaj, počas sezóny dostal šancu aj Čiliak. Na šampionát pôjdu traja najlepší, ak budem medzi nimi, budem veľmi rád.
Na predošlých dvoch MS ste sa v tíme stretli s bratom Liborom. Teraz v nominácii nie je. Nechýba vám?
Bol by som rád, keby tu bol so mnou, ale tréner povolal iných hráčov. O rok či niekedy neskôr sa ešte v národnom tíme azda stretneme. Libor sám vie, že nemá za sebou ideálnu sezónu a potrebuje si od hokeja najmä oddýchnuť. Zaželal mi, aby som sa opäť dostal na MS a aby som si konečne aj zachytal. Už som bol na troch, tak by sa hádam patrilo. No konkurencia je veľká.
Ako sa spätne pozeráte na krátku anabázu v Novosibirsku?
Sibir mal o mňa veľký záujem, vyvolávali mi každý deň, a tak som sa rozhodol preň. Spočiatku bolo všetko super, chytal som v príprave, zápasy mi celkom vyšli, ale po prvom súťažnom zápase som skončil. Mrzí ma najmä to, že mi nik nevysvetlil prečo. Na Rusko však nezanevriem. Ak príde v budúcnosti šancu ísť do KHL, rád pôjdem. Videl som, že to tam nie je také zlé, ako niektorí hovoria.
Následne ste boli viac ako dva mesiace bez klubu.
Takú dlhú pauzu si nepamätám. Ak som bol zdravý, tak som v predošlých sezónach vždy chytal pravidelne. Ponuka z Pardubíc prišla nečakane, premyslel som si to, súhlasil a nakoniec z toho bolo päť pekných mesiacov.
Ako sa vám v Česku páčilo?
Bol som prekvapený z úrovne súťaže. Je výborná. Hrá sa síce pomalšie ako vo Švédsku, ale hráči sú trochu šikovnejší. Česká liga patrí medzi top súťaže v Európe a takmer všetky štadióny sú veľmi pekné. Aj organizácia ligy je na vysokej úrovni. Škoda, že sme skončili v play off už vo štvrťfinále. Možno cez iného súpera sme mohli postúpiť, ale Třinec má veľkú silu a pokojne môže vyhrať titul.
Urobili z vás jednoznačnú brankársku jednotku. Boli ste spokojný s vlastnými výkonmi?
Chytával som všetko, to bolo super. Začiatok bol kolísavý, ale musel som si najprv zvyknúť na novú súťaž. Navyše, dva mesiace som stál. Ku koncu základnej časti a v play off to už bolo dobré. Aj v klube boli so mnou spokojní. V Pardubiciach nebudem pokračovať, ale rozišli sme sa v dobrom a veľmi rád sa tam niekedy vrátim.
Utkvel vám v pamäti niektorý zápas?
V poslednom kole proti Sparte som vychytal nulu a prekazil súperovi vytvoriť ligový rekord. Bol to zápas, keď vás trafí každý puk. Mal som 55 zákrokov. Ale najlepšie z pohľadu mňa, mužstva aj atmosféry, bolo derby s Hradcom. Vyhrali sme 1:0 po predĺžení, keď sme rozhodli šesť sekúnd pred koncom – neuveriteľná radosť. Štadión bol plný už pred rozcvičkou.
Opäť vám dlho netrvalo nadviazať výborné vzťahy s fanúšikmi.
Mám šťastie na kluby, ktoré majú výborných fanúšikov. Pardubice, Frölunda aj Košice disponujú peknými veľkými štadiónmi, kam chodí plno ľudí. V Pardubiciach nás povzbudzovali, aj keď sme prehrávali či hrali zle. Vždy sa nám snažili pomôcť. Som rád, že vždy príde aj na tie moje zábavky po víťazstvách. Prvoradé je chytať, ale šport je pre fanúšikov a šou po zápasoch sa ich baví.