„Je to priamy chlap so svojskými metódami. S hráčmi hovorí na rovinu, vie z nich dostať maximum. Nijaký zápas nepovažuje za stratený, nikdy sa nevzdáva. Netajil ambíciu viesť ruskú reprezentáciu – a dočkal sa,“ konštatuje Dominik Graňák. Slovenský obranca sa pod jeho vedením stal v tíme moskovského Dynama dvojnásobným víťazom Gagarinovho pohára (2012, 2013).
Revanš za Vancouver sa nekonal
Najväčšie a najhlbšie sklamanie po olympijskom hokejovom turnaji v Soči zavládlo v hostiteľskej krajine. „Najsilnejšia športová túžba, ktorou žila celá krajina, sa utopila v Čiernom mori,“ sugestívne si povzdychol komentátor denníka Sport-Express.
Domáca reprezentácia sa štyri roky chystala na veľký revanš Kanade za zahanbujúcu prehru 3:7 vo štvrťfinále ZOH 2010 vo Vancouveri. Viačeslav Bykov a Igor Zacharkin, jej vtedajší tréneri, čelili masívnej kritike, no svoje posty museli opustiť po zbabranom svetovom šampionáte 2011 v Bratislave a Košiciach. Rusko síce vo štvrťfinále vyradilo omladenú Kanadu, no ostalo bez medaily. Z deviatich zápasov prehralo päť(!). Po takejto hrozivej bilancii trénerské duo nezachránilo ani to, že patrilo k Putinovým obľúbencom.
Mlčanlivý nasledovník Zinetuľa Biľaletdinov, dvojnásobný šampión KHL s Kazaňou, začal najlepšie, ako mohol: jeho zverenci suverénne získali zlato na MS 2012. Vyhrali všetkých desať zápasov, vo finále zdolali Slovensko 6:2. Našli sme toho pravého trénera, tešili sa ruské médiá. Po minuloročných MS im však úsmev zamrzol: Rusko na Deň víťazstva podľahlo Francúzsku (!) 1:2. Ešte väčšiu blamáž utrpelo vo štvrťfinále, kde ho vyprášila 8:3 a poslala domov omladina USA.
Rok pred olympijským turnajom v Soči optimizmus vystriedali rozpaky i obavy. Biľaletdinovovi pribudli šediny, začala sa mobilizácia na všetkých frontoch v prospech reprezentácie a jej úspech pod piatimi kruhmi. Ruská Kontinentálna hokejová liga prispôsobila reprezentácii kalendár, hokejová federácia rozšírila trénerský štáb na osem ľudí.
„Taký majú aj Kanaďania. Biľaletdinovovi dáme hoci aj desať asistentov, len nech dosiahne úspech,“ argumentoval Vladislav Treťjak, bývalý vynikajúci brankár a šéf federácie. Umiernenejší pod úspechom mali na mysli akúkoľvek medailu, ráznejší pamätníci hovorili o zlate: Sme predsa doma!
Rusko nie je hokejový gigant
Očakávané finále gigantov Rusko – Kanada sa však nekonalo. Rusom sen o finálovej účasti zmarili vo štvrťfinále Fíni. Na kopule haly Boľšoj svietil do noci výsledok 3:1 v prospech severanov. Kanada ostala gigantom, Rusku takýto prívlastok už nepatrí, za najsilnejšejou štvorkou zaostávame, priznali si trpkú pravdu experti i fanúšikovia. Médiá priklincovali, že ruský hokej si bude sočskú hanbu a ranu lízať do najbližšieho olympijského turnaja.
Kto po Biľaletdinovovi? – rezonovala najaktuálnejšia otázka.
Oleg Znarok, znela najčastejšia odpoveď. Zjednodušene: deväťkrát z desiatich. Zhodli sa na nej pamätníci, bývalí reprezentanti i tréneri. Najviac však zavážilo, že ho favorizoval aj Vitalij Mutko, ruský minister športu. Žičil aj osud: moskovské Dynamo, ktoré Znarok viedol, v prvom kole play off o Gagarinov pohár nečakane vyradil Lokomotiv Jaroslavľ. A tak bývalému obávanému útočníkovi – reprezentoval Sovietsky zväz a Lotyšsko – koučovi s nemeckým pasom nič nebránilo prevziať ruskú reprezentáciu.
Jeho hokejový i životný príbeh ponúka námet na román.
Stručne. S hokejom začal v Čeľabinsku. Keď sa stal v tíme juniorov Sovietskeho zväzu majstrom Európy a najproduktívnejším hráčom podujatia, prišla mu pozvánka do vtedy všemocného klubu CSKA Moskva. Túžila po nej veľká väčšina talentov v ZSSR, lebo otvárala najkratšiu cestu do veľkého hokeja. Oleg však poslúchol otca. Ten mu vravel, aby ostal v materskom klube, lebo v CSKA je veľká konkurencia, častejšie bude zohrievať lavičku než hrávať. Rýchlo zistil, že odmietnuť armádny klub sa neoplatí. Dostal nálepku rebelanta a alkoholika i ročný dištanc. Hokejovú kariéru mu zachránil Vladimir Jurzinov – vzal ho do Rigy, ktorú vtedy trénoval.
Začína v Bratislave
Zo Znaroka sa stal Znaroks, prijal lotyšské občianstvo (neskôr nemecké), oženil sa. Lotyšsko reprezentoval i na pamätnom svetovom šampionáte B-kategórie 1995 v Bratislave. V rozhodujúcej dráme o postup medzi elitu strelil Slovákom gól, ale z dôležitého víťazstva 4:3 sa tešili domáci. Mohol hrať aj v NHL, ale málila sa mu ponúknutá zmluva. Neovládal angličtinu, navrhnutý plat, o ktorom si myslel, že je ročný, bol za jeden mesiac… Zmluvu má zarámovanú doma v Rige. Znaroka oficiálne vymenovali za trénera ruskej hokejovej reprezentácie 28. marca – na ďalší olympijský cyklus. Má dve dcéry, mladšia Alisa má skúsenosti z modelingu.
„Práca s národným tímom je veľká česť a ešte väčšia zodpovednosť. Pokúsime sa Rusko, krajinu s obrovskými hokejovými tradíciami, opäť potešiť,“ uviedol pre médiá. Premiéru na lavičke Ruska absolvuje dnes v Bratislave.