Organizátori im síce pridelili iného, no vedenie výpravy požiadalo o osvedčeného Esu Reinikkalu, ktorý ich vozil aj vlani.
„Pôvodne som mal jazdiť s Rusmi, ale volali mi z organizačného výboru, či sa nechcem vymeniť. Súhlasil som. Mal som radosť, že ma Slováci opäť chcú,“ vraví Reinikkala. Nechcel radšej mať za pasažierov ruské hviezdy na čele s Iľjom Kovaľčukom? „Vašich hráčov som si vlani obľúbil. Sú veľmi milí a komunikatívni, berú ma ako súčasť tímu. Nie sú namyslení. Rusi by ma nemuseli vziať medzi seba a potom by som sa necítil tak dobre ako pri Slovákoch,“ vysvetľuje.
Slovenskému tímu drží palce a verí, že to opäť dotiahne ďaleko. „Z vlaňajška mám cenný suvenír – tričko podpísané všetkými hráčmi. Dúfam, že aj tento rok budete úspešní. Verím, že sa prebojujete do semifinále do Švédska. Azda by ma potom vzali so sebou. No neviem, ako je to vymyslené. Či je to vôbec možné,“ tvrdí Reinikkala.
Sympatický chlapík prezradil, že v mladosti hrával hokej a tomuto športu sa venuje aj jeho osemnásťročný syn. Reinikkala popri práci trénuje jeden z juniorských tímov Espoo a okrem toho je i veľkým hokejovým fanúšikom. „Vlani pred štartom šampionátu som poznal len niekoľko chlapcov z kádra. Najväčšie hviezdy Miroslava Šatana, Zdena Cháru a pár ďalších. Teraz ich už poznám všetkých. Držím Slovensku palce, s výnimkou zápasu proti Fínsku. To som nemohol. Ak už mali chlapci prehrať, je dobré, že prehrali práve s Fínskom,“ usmieval sa Reinikkala.