Spoločne s Petrom Brüllom zabehli v slnečnom počasí 11,3 km dlhú trasu za jednu hodinu a trinásť minút.
Vlani prišiel Roman Švantner po postupe do štvrťfinále o vlasy, teraz vymyslel inú formu motivácie. „Pred poslednými dvoma zápasmi s Ruskom a USA som v kabíne povedal, že v prípade postupu do štvrťfinále pobežím z haly do hotela. Manželka Lenka mi tentoraz už dopredu zakázala, aby som sa stavil o vlasy. Dal som teda do hry beh,“ prezradil ešte pred štartom Roman Švantner, ktorého už Branko Radivojevič hecoval, či by v prípade postupu do semifinále nedal do hry aj vlasy.
S kondičným trénerom sa vydal bežať aj Peter Brüll. Sprievodca slovenskej výpravy už dlhšiu dobu žije v Helsinkách, ale tiež si musel naštudovať trasu. Cestu z Hartwall Areeny do hotela Sokos Flamingo na predmestí vo Vantaa pozná len z autobusu. Keďže vedie po diaľnici, musel hľadať iný spôsob. „Pobežíme opačným smerom ako je Olympijský štadión, na ktorom slávil veľké úspechy Emil Zátopek. Pozeral som už na mape a v navigácii najkratšiu cestu, meria 11,3 km,“ tvrdil Brüll, ktorý sa vydal na trať v tričku účastníka helsinského maratónu.
Obaja bežci chceli stanoviť prijateľné tempo, Peter Brüll sľuboval 5 minút na kilometer. Napokon zvolili pomalšie. „Hráči sa tešili z toho, že som si na seba uplietol bič. Čas by mal byť adekvátny mojej profesii. Večer by som sa už chcel plnohodnotne venovať hráčom,“ povedal Švantner.
Tridsaťtriročný Banskobystričan neuvažoval, že by nenaplnil svoj sľub. „Vlani som pri obede utrúsil, že ak postúpime do štvrťfinále a na olympiádu, tak sa ostrihám. Na druhý deň som to už mal ako na tácke od Miša Handzuša a Zdena Cháru. Aj teraz, keď som si už na seba niečo ušil, nemôžem to nespraviť,“ doplnil Švantner.