Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Sedinovci kráčali od posmeškov až na vrchol

Sú rovnakí, no predsa iní. Švédske dvojčatá Henrik a Daniel Sedinovci patria medzi najlepších hokejistov na svete. Možno nedosahujú individuálne majstrovstvo Sidneyho Crosbyho či Jevgenija Malkina, ale využívajú niečo, o čom môžu ostatní špičkoví hráči len snívať. Na ľade vždy presne vedia, čo spraví ten druhý. Vďaka tomu sú najnebezpečnejšou ofenzívnou dvojicou súčasnosti.

21.05.2013 10:00
Henrik Sedin (vľavo) s bratom Danielom Foto: ,
Henrik Sedin (vľavo) s bratom Danielom oslavujú jeden zo svojich gólov.
debata

"Identické dvojčatá sú akoby dokonalou kópiou samého seba. Dokážu predvídať, čo urobí druhý, podľa toho, čo by urobili sami. Nemusia nad tým premýšľať, funguje to automaticky,“ vysvetlil psychológ a profesor na univerzite v Britskej Kolumbii Kerry Jang pre thestar.com.

Švédom dodali sebavedomie

Svoju výnimočnosť ukázali aj na svetovom šampionáte vo Švédsku a Fínsku. Obaja posilnili švédsku reprezentáciu po vypadnutí Vancouvru v prvom kole play off so San Jose. Odohrali posledný zápas v skupine proti Dánsku a dovtedy nevýrazných domácich potiahli až k titulu majstrov sveta. O šesť minút starší Henrik nazbieral v štyroch súbojoch deväť bodov za štyri góly a päť asistencií, Daniel pridal jeden gól a päť prihrávok.

„Sú vynikajúce ofenzívne duo. Perfektne si vedia chrániť puk a v presilovkách presne vedia, čo majú robiť. Naše sebavedomie ide vďaka nim výrazne hore,“ tvrdil ešte pred štvrťfinále útočník Gabriel Landeskog pre The Canadien Press. Tridsaťdvaročné dvojčatá dokonale naplnili očakávania. Vo štvrťfinále proti Kanade i semifinále s odvekým súperom Fínskom pripravili spoluhráčom po dva góly v početnej výhode. Na ľade strávili v priemere cez 22 minút na zápas. „Ich príchod nám dodal nádej. Náš tím a jeho možnosti sa absolútne zmenili,“ vysvetlil po finále kapitán švédskeho mužstva Staffan Kronwall.

Sedinovci už od dorasteneckého veku udivovali fanúšikov a postupne i skautov obrovským talentom a najmä neuveriteľnou súhrou. Už v tínedžerskom veku sa presadili vo švédskej elitserien, po juniorských šampionátoch si vyskúšali aj seniorský a bolo zrejmé, že v drafte zámorskej NHL im budú patriť vysoké priečky. Zdalo sa však nemožné, že sa obaja dostanú do toho istého tímu.

Veľkú zásluhu na tom, že obaja nakoniec zamierili do Vancouvru má skaut Thomas Gradin. Vedenie Canucks, ktoré malo v drafte v roku 1999 k dispozícii tretiu pozíciu, presvedčil, že musí spraviť všetko pre to, aby získalo oboch. „Sú dosť dobrí na to, aby mohli hrať v útoku s kýmkoľvek. Rozdelenie by však znížilo ich ofenzívne možnosti o desať až pätnásť percent,“ naznačil.

Vtedajší generálny manažér Canucks Brian Burke neváhal a spravil všetko, čo bolo potrebné. K tretiemu výberu získal vďaka trom výmenám aj druhý. „Majú v sebe radar, šiesty zmysel alebo nejaký iný typ komunikácie, aký som nikdy predtým medzi dvoma hráčmi nevidel. Videl som ich hrať na svetovom šampionáte. Bolo neobyčajné, ako si osemnásťroční chlapci počínali na najvyššom fóre. Vtedy som si povedal, že ich musím získať oboch,“ prezradil po drafte Burke.

Odvďačili sa za dôveru

Sedinovci sa za dôveru odvďačili, hoci v začiatkoch to v NHL nemali jednoduché. Chvíľu im trvalo, kým sa prispôsobili tvrdej zámorskej hre. Médiá ich začali prezývať „Sedin Sisters“, ale postupom času obaja zosilneli a prispôsobili sa.

Po výlukovej sezóne 2004/05 sa zaradili medzi lídrov Vancouvru a hviezdy ligy. Najmä ročníky 2009/10 a 2010/11 sa niesli v ich znamení. Najprv vyhral bodovanie ligy i Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti Henrik a o rok po ňom bol najproduktívnejším Daniel. Ten síce nezískal Hartovu trofej, ale za najlepšieho muža ligy ho vyhlásili sami hráči. Canucks to najmä vďaka dvojčatám a brankárovi Luongovi dotiahli až do finálových bojov o Stanleyho pohár, kde podľahli v siedmich zápasoch Bostonu.

"Sú veľmi rozdielni a aj vďaka tomu sa vynikajúco dopĺňajú. Na ľade sa vidia úplne naslepo, s ničím podobným som sa predtým nestretol. Obaja majú radi puk, Henrik je však tvorca hry a Daniel strelec. Aj mimo ľadu sú iní, Daniel je pokojný typ, Henrik veselšia kopa. Hrať s nimi je ľahké, ale nebol som najvhodnejší typ do ich útoku. Potrebujú niekoho, kto pre nich vybojuje puk,“ prezradil pred dvoma rokmi o Sedinovcoch Pavol Demitra, ich bývalý spoluhráč z Vancouvru.

Rozoznať zlatých olympijských medailistov z Turína 2006 je veľký problém. Ak majú rovnaký účes, nezvládajú to v civile tréneri ani spoluhráči. Poznávacím znamením však môže byť ľavá ruka. Henrikovi na nej chýba asi centimetrový kus malíčka, ktorý mu amputovali v roku 2004 po sekere od súpera. Zlomenina posledného článku prstu sa mu mala hojiť štyri až šesť týždňov, preto radšej zvolil amputáciu. Povesť železného muža potvrdzuje aj v NHL, kde už osem sezón za sebou nevynechal ani jeden duel.

debata chyba