„Vie sa nahnevať, ale na hráčov kričí nerád. Vie byť aj nervózny. Vtedy chodí po striedačke ako taký lev a pozerá sa na svoje topánky,“ hovorí o svojom manželovi Magdaléna Vůjteková. Sobotňajšie derby bývalých federálnych partnerov sledovala v krčme v moravských Klimkoviciach, kde Vůjtkovci žijú. V bielom drese so slovenským dvojkrížom a hlasnými výkrikmi pútala na seba pozornosť viac, ako ktokoľvek iný. Po semifinálovom triumfe Slovákov nad Čechmi (3:1) nebolo šťastnejšieho človeka ako rodáčka z Trenčína.
Už pred zápasom ste vraveli, že Slováci zdolajú Čechov. Z čoho pramenila vaša viera?
Pozerala som sa predtým na štvrťfinále. A keď som videla ako hrali Česi aj Slováci, vraveli sme si aj s kamarátkami z Ruska, že Láďa to zvládne.
Aký je váš manžel na striedačke a mimo nej?
Môj muž je normálny človek. Diplomat aj psychológ v jednej osobe a hráči ho berú. Je pre nich prirodzenou autoritou, aspoň si to myslím. Viem, že to tak bolo aj počas jeho klubového angažmánu v Rusku, kde si ho veľmi obľúbili.
Vyžaruje z neho pokoj a rozvaha. Vie byť niekedy aj nervózny alebo rozčúlený?
Vie sa nahnevať, ale na hráčov kričí nerád. Nie je to jeho spôsob koučovania. Vie byť aj nervózny. Vtedy chodí po striedačke ako taký lev a pozerá sa na svoje topánky. Pri rozhovoroch pre médiá si zase šúcha rukou o nohu. To ste si už možno aj všimli (smiech).
Ako ste reagovali, keď dostal ponuku viesť slovenský reprezentačný tím?
Bola som šťastná, že mu konečne dal niekto ponuku z reprezentácie, ked už nie z Česka, tak aspoň zo Slovenska. Brala som to osobne ako satisfakciu.
Prečo mu nedali šancu v Česku?
To by som nechcela bližšie komentovať. To je vec ich hokejového zväzu, komu dali prednosť. Veľmi ma to mrzí, už dávno mohol byť trénerom reprezentácie. Teraz som nie dvoj, ale desaťnásobne rada za slovenskú šancu, on si to zaslúžil za tie roky ako hráč aj ako tréner.
Ste počas šampionátu v dennom kontakte?
Áno, sme v kontakte cez skype. Voláme si každý večer. Cez deň nie, lebo vtedy má tréningy a prípravu na zápasy. Aspoň na diaľku sa ho snažím psychicky podporiť. Keď boli ťažšie chvíle, hovorila som mu: neboj, bude to dobré. Od začiatku som mu tvrdila, že bude z toho medaila a teraz som rada, že sa to splnilo.
Prvé dva zápasy jeho zverenci v Helsinkách tesne prehrali, ale potom sa odrazili k víťazstvám…
Aj v prvých dvoch zápasov hrali Slováci fantastický hokej, ale súperi hrali tiež dobre a mali viac šťastia. Veď to boli Kanaďania a Fíni. Dôležitým prelomom bolo víťazstvo nad Američanmi. A nasledovalo sedem víťazstiev… K tomu už ani netreba nič povedať. A že vyhrávame všetky tretie tretiny? To je asi tou správnou taktikou. Ale od toho tam Láďa je, no nie?
Ako vidíte finále proti Rusom?
Neviem povedať, ako to dopadne proti Rusom. Ale do prdele, dáme aj ich. Nie je toho Boha, aby sme nemali aj to zlato! (výdych). Na druhej strane sme vo finále a už je vlastne jedno, ako to dopadne. Medaila je doma, ako sa hovorí, ale veľmi by som chcela, aby to bolo zlato. A rovnako si to želajú aj moje známe z Ruska. Sľúbili, že aj vo finále budú fandiť Slovákom. Láďu majú veľmi radi. Milujú ho!
** Aj kamarátky z Ruska fandili Slovákom**
Pani Vůjteková sledovala sobotňajšie semifinálové derby hokejových majstrovstiev sveta v spoločnosti nevesty, vnúčat, aj viacerých známych z Klimkovíc, ale pri jej stole sa hovorilo najmä po rusky. V týchto dňoch má v Klimkoviciach na návšteve priateľky z Ruska, s ktorými sa zoznámila počas pôsobenia jej manžela v Lokomotive Jaroslavľ. Ide o pozostalé po členoch klubu, ktorí zahynuli vlani v septembri pri leteckej tragédii krátko po začiatku novej sezóny KHL.
„Štyri z nich sú vdovy po klubovom lekárovi, videotechnikovi a dvoch maséroch. Tá piata je manželka manažéra klubu, ktorý sa na tom osudnom lete nezúčastnil,“ vysvetlila pani Vůjteková. Rusky v sebe nezapreli zanietené hokejové fanúšičky. Oblečené v národných dresoch s menom Vůjtek (jedna dokonca aj v azbuke) počas zápasu mocne držali prsty Slovákom.
„Veľmi sa im u nás na Morave páči, tri dni boli aj v Prahe. Sú u nás na návšteve od 13. apríla, ale s Láďou sa nestihnú stretnúť. Už v pondelok letia domov a on len vtedy pricestuje z Fínska. Ale môže si za to sám,“ vravela v dobrej nálade najväčšia slovenská fanúšička v Klimkoviciach.