Reprezentácia je výklad
„Veľmi si to vážim, že ma oslovili zo slovenského zväzu. Takáto ponuka sa neodmieta. Je to iná práca ako v klube, kde ste denno-denne v napätí a riešite všeličo možné. Reprezentácia je výklad. Vyžaduje iný spôsob práce. Najväčší nápor býva pred svetovým šampionátom, v sezóne je režim voľnejší. Sústrediť sa treba na štyri turnaje. Dôležité je sledovať hráčov, mať o nich prehľad, zložiť správne formácie. Veľké veci sa dajú poskladať aj z maličkostí, no musia do seba zapasovať,“ podotkne.
Foto: Robert Hüttner
Je druhým cudzincom, ktorý dostal od vedenia zväzu dôveru. Nahradil neúspešného Kanaďana Glena Hanlona. Experiment s expertom zo zámoria nevyšiel. Slovensko pod jeho vedením obsadilo pred dvoma rokmi na MS 12. miesto. Ešte viac však fanúšikov sklamalo 10. miesto vlani v Bratislave a Košiciach. Slovensko vo svetovom rebríčku kleslo na 10. miesto. Hrozilo, že príde o priamu účasť na olympijskom turnaji v Soči 2014. Tú si zabezpečilo prvých deväť krajín v rebríčku po tohtoročnom svetovom šampionáte. Vůjtekovou zásluhou je medzi nimi i Slovensko – vďaka vynikajúcim výkonom jeho zverencov v Helsinkách a striebru poskočilo z desiateho miesta na šieste!
Z hráča sa hneď stal tréner
Na sklonku hráčskej kariéry poškuľoval po trénerskej práci, no zakotvil pri nej skôr, než zamýšľal.
„Keď som pôsobil v druhej lige v Karvinej, chýbala mi už motivácia. V klube mi povedali: dobre, ale prevezmeš mužstvo ako tréner. Súhlasil som – a odvtedy sa venujem tomuto povolaniu. Už vyše tridsať rokov,“ sumarizuje.
Počas pôsobenia v Trenčíne – odohral tam štyri sezóny – si našiel vážnu známosť. Vzťah so Slovenkou Magdalénou vyústil do manželstva. Mohol ostať v Dukle a viesť mládež – s perspektívou do budúcnosti.
„Bývali sme už v Ostrave, mal som deti, syn tam začal s hokejom. Nechcel som sa už sťahovať,“ vysvetľuje. A tak do Trenčína chodieva za vnúčatami: väzbu s mestom posilnilo ďalšie rodinné puto. S dcérou Šárkou sa oženil Róbert Petrovický, bývalý slovenský reprezentant, majster sveta z roku 2002. Obaja sledovali finálový zápas proti Rusku v hľadisku Hartwall Arény.
V Rusku lámal predsudky
Vladimír Vůjtek dosiahol najväčšie klubové úspechy v Rusku – ako priekopník československej trénerskej školy. Keď odchádzal za prvým zahraničným angažmánom do Jaroslavľa, mnohí sa čudovali, že dáva prednosť ruskej neistote pred známymi domácimi pomermi. S Vítkovicami i Zlínom postúpil v českej extralige do finále, ale titul nezískal.
Čo mu nevyšlo doma, prišlo v Jaroslavli. Dvakrát pozlátil Lokomotiv (2002, 2003), titul v ruskej lige získal ako prvý zahraničný tréner, stal sa hokejovou ikonou mesta. Varovali ho – vraj dobré sa v Rusku dobrým neodpláca. Nebál sa zrušiť tréningové bázy. Niektorí otcovia hráčov mu ďakovali, že konečne vidia svojich synov. A keď dohováral jednému z hráčov, že ďalšie porušenie pitného režimu tolerovať nebude, napomínaný so sklopenou hlavou čakal na výšku trestu, ako bolo predtým zvykom. Šokovalo ho, že nijaký nedostal.
Foto: TASR
"Asi mi je bližší cukor než bič. O reprezentácii ani nehovoriac. V nej sú najlepší hráči, viaceré veľké osobnosti, niečo v hokeji už dosiahli. Na nich nemá zmysel kričať alebo riešiť situácie dramaticky. Im je potrebné len naznačiť herný systém: ako majú hrať, kde majú hrať a koľko majú hrať. Aby neboli na ľade dve minúty, ako sa stávalo v niektorých momentoch na vlaňajšom bratislavskom šampionáte.
„Vůjtek! Vůjtek!,“ zborovo skandovalo hľadisko pred mesiacom v Jaroslavli počas dvoch prípravných zápasov slovenskej reprezentácie. „Dobre mi to padlo. Fanúšikovia mi boli naklonení.“ V meste, ktoré po leteckom nešťastí prišlo 7. septembra 2011 o celý hokejový tím aj so Slovákom Pavlom Demitrom, si ho stále vysoko vážia.
V Česku ho prehlasovali
Dlhoročný stres po úspešných, no náročných sezónach v Rusku sa podpísal na jeho zdraví. „Zdvihol sa mi cukor, cítil som únavu. Potreboval som si odpočinúť. Vtedy som si myslel, že s trénovaním nadobro končím.“ Rok si dožičil voľno, mal čas na obľúbený tenis s partiou rovesníkov. Hokej však pozorne sledoval. Keď si výdatne oddýchol, začal mu chýbať. Stará láske ešte nehrdzavela.
V roku 2005, keď česká hokejová reprezentácia hľadala po zlatom šampionáte vo Viedni 2005 trénera po odchádzajúcom Vladimírovi Růžičkovi, bol vážnym kandidátom na uvoľnený post. V hlasovaní však hladko podľahol Aloisovi Hadamczikovi, súčasnému trénerovi českej reprezentácie. „Kompetentní tak rozhodli, nemá význam sa k tomu vracať,“ povie vecne.
Cti viesť reprezentáciu sa však napokon dočkal. Slovenská ponuka nebola jediná, na stole ich mal viac. „V Rusku má veľké meno, mohol by si vyberať,“ vraví jeho syn Vladimír. Bývalý český reprezentant je hráčskym agentom. „Veľký záujem prejavilo aj Bielorusko, dal však prednosť Slovensku. K nemu máme oveľa bližšie – a nielen rodinne.“
Najkrajšie narodeniny
Premiéru na svetovom šampionáte zvládol Vladimír Vůjtek bravúrne – a pritom so stoickým pokojom na striedačke. S výnimkou záverov víťazných zápasov so silnými súpermi. Vtedy prejavil aj veľké emócie.
Foto: SITA
„Hokej má prinášať radosť. A keď je pretlak emócií, je dobré ich vypustiť.“ Aj emotívne gestá zvládol so šarmom. A dočkal sa aj zadosťučinenia, hoci debatu o ňom striktne odmieta. Vo vysoko prestížnom a dôležitom súboji o postup do finále Slováci zdolali Hadamczikovo Česko – českým herným prejavom. Vůjtek v strategickej bitke porazil Hadamczika. Tesne predtým oslávil najkrajšie 65. narodeniny – Slováci vo štvrťfinále senzačne vyradili Kanadu. „Dostal som najkrajší darček v živote,“ vravel bodro.
V Ostrave dobre poznajú termín – plnenie plánu. O koľko ho Slováci prekročili v Helsinkách? „O hodne,“ usmieval sa so striebornou medailou na krku. V kútiku duše ho mrzelo vari len jedno: že nestihol návštevu z Jaroslavľa, ktorá mu prišla gratulovať k životnému jubileu. Keď Vůjtekovci pozývali štyri vdovy po členoch realizačného tímu Lokomotivu, zrejme nečakali, že Slováci vydržia v Helsinkách až do záverečného zápasu o zlato.
