1. Tréner Vladimír Vůjtek
Skúsenosti, charizma a správne rozhodnutia v dôležitých momentoch. Vůjtek po nepresvedčivých výsledkoch v príprave razil vlastnú cestu, odlišnú v porovnaní so svojimi predchodcami a prevzal v plnej miere zodpovednosť, nenechal sa ovplyvňovať „odborníkmi“ zo zákulisia a nebál sa robiť rošády v zostave, keď videl, že sa mužstvu nedarí. Pre hráčov bol prirodzenou autoritou, dokázal ich presvedčiť o tom, že môžu zdolávať aj najsilnejších súperov.
2. Brankár Ján Laco
Jednoznačný objav šampionátu. Občas s ním hrali žŕdky aj všetci svätí, ale s výnimkou zápasu s Francúzskom nepustil lacný gól. V priestore svojho bránkoviska bol pán. S iniciálkami J. L. veľmi dôstojne nadviazal na svojho predchodcu zo zlatého Göteborgu 2002 Jána Lašáka a urobil si hokejové meno.
3. Lídri z NHL a faktor Šatan
Čo odohrali vo svojom veku Zdeno Chára (35), Michal Handzuš (35) a Miroslav Šatan (37), nepotrebuje komentár. Svojím príchodom stmelili kolektív a pomohli aj herne vo chvíľach, keď tímu horelo pod zadkom. Asi nie je náhoda, že práve táto trojica bola pred 12 rokmi aj pri prvej slovenskej medaile – striebre z Petrohradu. Špecifickou postavou je Miroslav Šatan. Ako jediný slovenský hokejista má po týchto MS v zbierke všetky štyri medaily (1–2–1) zo seniorských šampionátov. Je až neuveriteľné, že autor štyroch dôležitých gólov z Helsínk bol už v roku 1994 najlepším strelcom olympijského turnaja v Lillehammeri.
4. Produktívny prvý útok
Po viacerých variantoch v príprave aj na začiatku MS sa nakoniec prvý útok ustálil v zložení Kopecký, Handzuš, Radivojevič a bola to dobrá voľba. Toto trio nazbieralo dokopy 21 bodov za 11 gólov a 10 asistencií, pričom strieľalo najmä mimoriadne dôležité góly v závere zápasov. Kopecký a Radivojevič predtým na reprezentačnej úrovni veľa vody v elitnom útoku nenamútili, ale stávka na nich vyšla na 100%.
5. Taktika a disciplína
Možno práve v tomto spočíva tajomstvo úspešného Vůjtekovho koučingu – v každom zápase vedel ušiť na súpera správnu taktiku. Slováci hrali inak proti Kanade, Švajčiarom, Bielorusom či Čechom. Tréner pochopil, že jeho zverenci nemajú na to, aby hrali 60 minút nátlakový hokej proti korčuliarsky vyspelým krajinám a snažil sa využívať brejkové typy hráčov a čo najefektívnejšie riešiť prečíslenia. Základom úspechu bola aj spoľahlivá obrana a tiež vysoké percento ubránených presiloviek súperov. Hráči sa nenechali zbytočne vylučovať, čo je jeden z hlavných predpokladov dobrého výsledku.
6. Partia s veľkým P
Zvykne sa vravieť, že je základom úspechu v kolektívnych športoch. V mužstve vládol tímový duch ako málokedy predtým. Hviezdy sa podriadili kolektívu a mladých aj niečo naučili. A tí sa chceli učiť. Samozrejme, dobrá partia sa utužuje spoločnými pozitívnymi zážitkami, a o tie počas dvoch helsinských týždňov nebola núdza na ľade ani mimo neho.
7. Šťastie
Majú ho všetci, ktorí víťazia a mali ho aj Slováci. Hovoriť o tom, že zdolali Čechov ich zbraňami je možno fráza. Ale tak ako je za každým dôležitým rozhodnutím, strelou či zákrokom určitá miera rizika, že sa to nepodarí, musí tam byť aj kus šťastia, aby to vyšlo. A to tentoraz nechýbalo na Lacovom výstroji, žŕdkach jeho bránky alebo čepeli Šatanovej hokejky. Šťastie praje pripraveným a Slováci boli na tomto šampionáte pripravení – na všetko!