Sledovali ste v stredu večer svojho semifinálového súpera – Švédov priamo na štadióne?
Nie. Videl som len nejaké úseky zápasu v televízii. Hokeja už máme dosť, treba si radšej oddýchnuť, aby sme boli do ďalších stretnutí čerství. O Švédoch nemám veľký prehľad, nevidel som ich poriadne hrať ani v skupinovej fáze. Vo štvrťfinále sa na nich boli pozrieť tréneri, to je dôležitejšie.
S akou taktikou na súpera vyrukujete?
Budeme sa sústrediť na svoju hru. Uvidíme, s čím nastúpia Švédi. Predpokladám, že budú hrať to, čo vždy v posledných rokoch. Dobre sa na nich pripravíme a uvidíme, kto bude šťastnejší.
Po postupe cez Američanov hovorili niektorí vaši spoluhráči, že mužstvo nehralo dobre. Zdieľate ich názor?
Áno, je to pravda. Nehrali sme tak dobre ako proti Rusku alebo Slovensku, máme čo zlepšovať. Niekedy to tak býva, že hoci nehráte optimálne, vyhráte vyšším rozdielom. Je dobré, že nikdy nie sme spokojní s tým, čo predvádzame. Posúva nás to dopredu.
Aké je to nastupovať v útoku s Jaromírom Jágrom?
Spolupracovať s ním na ľade je niekedy veľmi ľahké, inokedy zasa ťažké. Myslí vždy niekoľko krokov dopredu… Mám radosť, že obaja pomáhame tímu aj gólmi, ale to nie je najdôležitejšie. Hlavné je, aby sme vyhrávali. Jarda je najlepší hráč českej histórie. Napriek vyššiemu veku stále patrí medzi elitu.
Kedy vám tréner Hadamczik povedal, že vás dá dokopy?
Pred prvým tréningom na Slovensku. Z Montrealu som zvyknutý, že sa pri mne spoluhráči menia. Nemal som s tým problém.
Povedal vám Jágr, čo od vás na ľade čaká?
Preberali sme to len veľmi okrajovo. Nie som veľkým zástancom dohovárania sa. Na ľade treba najmä improvizovať, o tom je hokej. Povedali sme si pár zásad a som rád, že nám to funguje. Určite nám pomáha aj to, že Jarda je z klubu zohratý s Romanom Červenkom .
Patril v detstve medzi vaše vzory?
Keď vyhral Stanleyho pohár, mal som deväť alebo desať rokov a sledoval som ho. Nechcel som sa na neho podobať, som úplne iný typ, ale obdivoval som ho. Sme z jedného mesta, o to bližší mi bol.
Keď ste hrali s chlapcami na dvore hokej, zvykli ste byť „Jágrom“?
(smiech) Na to sa už nepamätám, ale asi áno. V tom období chcel byť asi každý Jágr.
Ako sa vám páči v Bratislave?
Máme tu vytvorené veľmi dobré podmienky. Hala je krásna, spokojní sme aj s hotelom. Ich prepojenie je ideálne. Nemusíte čakať na autobus a potom cestovať cez pol mesta na štadión. Prídete si, kedy sa vám chce.
V Montreale bol vaším spoluhráčom aj Jaroslav Halák. Ako si na neho spomínate?
Nepoznám normálneho brankára (smiech). Jaro je výborný gólman, vďaka nemu sme mali vlani skvelú sezónu, potiahol nás v play-off. Budúcnosť má ešte pred sebou v národnom tíme aj v NHL.
Ostali ste po jeho prestupe do St. Louis v kontakte?
Občas sme si zavolali alebo napísali. Sezóna je však dlhá, takže niekedy sme boli v spojení častejšie, inokedy menej.
Počas šampionátu ste mali čas na dlhší rozhovor?
Vôbec nie. V hoteli sme sa nestretli ani raz. Pred zápasom sme sa nerozprávali a po ňom pri podávaní rúk sme prehodili len pár slov.