Vlani skončil tím bez veľkých hviezd na 12. mieste. Náprava mala prísť na tohtoročnom domácom šampionáte. Hoci okolnosti skladbe tímu žičili – z NHL prišlo päť veľkých mien (Mariánovia Gáborík a Hossa, Michal Handzuš, Ľubomír Višňovský, Jaroslav Halák) – reprezentácia skončila desiata, štyri najdôležitejšie zápasy prehrala o gól. Od mužstva, aké Hanlon mal, sa čakalo podstatne viac.
Z veľkých mien ostali tiene, organizácia hry viazla. Kouč na striedačke neraz impulzívne gestikuloval, ale či jej aj velil, vie najlepšie sám. Situácia s odchodom a návratom urazeného Richarda Zedníka do tímu naznačovala, že v tomto prípade hlavné slovo nemal. A keď po každej prehre vravel, že mužstvu verí, popudil si proti sebe verejnú mienku.
Sprvoti sa zdalo, že nový tréner, ktorý nemusí brať ohľady na nikoho, lebo nikomu nie je zaviazaný, je pre slovenský hokej najlepšie voľba.
Nebola.
Mentalita Kanaďana je iná, do slovenskej neprenikol. Sirupu z javorového štepu sa nedočkal. So štvorročnou zmluvou riskoval aj zväz – a risk nevyšiel.
Rozpačitý Bondrov odchod, Hanlonovo odvolanie a voľba nového prezidenta zväzu naznačujú, že slovenský hokej čaká horúce leto.