Tréner je výborný, to len my sme hrali slabo, priznal Handzuš

Smútok, sklamanie, žiaľ. To všetko sa dalo čítať z očí Michala Handzuša v mix zóne po zápase s Fínskom. Na olympiáde vo Vancouvri po prehre s rovnakým sokom v boji o bronz plakal, tentoraz síce emócie až tak neprejavoval, no i tak bolo z jeho slov vidno, že prepadák slovenskej reprezentácie na domácom šampionáte ho veľmi mrzí.

08.05.2011 00:28
Michal Handzuš Foto:
Michal Handzuš.
debata (10)

Prvýkrát na turnaji ste strelili prvý gól, prečo však okamžite po ňom nastala herná pasivita?
Prvá polovica zápasu ešte bola vyrovnaná, potom sme však opäť začali hrať viac pasívne, akoby sme sa začali báť o výsledok. Tým pádom sme nehrali agresívne, ale naopak pasívne.

Prečo ste sa nesnažili aktívne o strelenie druhého gólu?
Zasa nám nevyšla presilovka v tretej tretine. Šance sme aj pritom mali, ale nepadlo nám to, hneď nato sme inkasovali…

Prekvapil vás záverečný piskot divákov?
Myslím si, že je to normálne. Diváci sú sklamaní, rovnako ako aj my. Zaslúžia si obdiv, že na nás nepískali už počas zápasu. Takí fanúšikovia však majú byť. Keď sa vyhráva, podporujú vás, keď sa prehrá, dajú najavo, že nie sú spokojní. Slovenskí priaznivci sú veľmi emocionálni a to je najlepšie, aký fanúšik môže byť. Je to adekvátna reakcia.

V štyroch zápasoch ste ani raz neporazili silného súpera, máte na to vysvetlenie?
Nehrali sme až tak kompaktne, či už v útoku, alebo v obrane. Všetko to boli vyrovnané zápasy, ktoré sa zlomili v tretej tretine. Niečo tam chýbalo… Ani raz sme neprehrali 1:6, takže nemôžeme mať pocit, že na to nemáme. Vždy sa to zlomilo v závere. Dobré mužstvá tam vyhrávajú, tie, ktoré sú k úspechu blízko, tam zasa prehrávajú. My sme boli vždy blízko, ale všetko sme prehrali.

Bola zostava tímu optimálna?
Z môjho pohľadu to bolo to najlepšie, čo Slovensko má. Všetci sa poznáme, hrávali sme dlhé roky spolu. Raz to ide, raz nie. Aj keď sme do toho dávali všetko, nešlo nám to. Tri zápasy sme prehrali v tretej tretine. Keď sa také niečo stane, znamená to, že nám niečo chýbalo.

Čo?
Momentálne je to až príliš čerstvé, hodnotiť sa to bude potom. Jednoducho sme neboli dostatočné dobrí. Vtedy, keď sme mali najviac zapnúť, sme prestali hrať, stiahli sme sa a boli pasívni. V útoku sme sa nevedeli presadiť a v obrane sme nehrali s dostatočným dôrazom.

Bola problémom aj psychika?
Ťažko povedať. Mal som pocit, že sme sa báli o víťazstvo. Akoby sme čakali, že niečo zlé príde a ono to aj vždy prišlo…

S výnimkou olympijských hier zažíva slovenský hokej na veľkých akciách obrovské sklamania. Znamená to, že už nepatríme do svetovej špičky?
Vyzerá to tak. Štyri roky sme neuhrali dobrý výsledok. Ani teno rok sme nemali nikoho mladého, kto by nás, starších, mohol zo zostavy vytlačiť. To je smutné. Je vidno, že Nemecko či Nórsko systematicky pracujú s mládežou, aby svoj hokej pozdvihli, zatiaľ čo u nás to stagnuje. Je to také, aké to je.

Nemali ste problémy s koučom Hanlonom?
Tréner je podľa mňa výborný, presne takéhoto muža sme potrebovali. Všetko je to o hráčoch. Tréner robil, čo mohol, určite si zaslúži uznanie. Mne sa veľmi páčil. Chyby sme robili my hráči. Nepodali sme optimálne výkony, ani ja som nehral vôbec dobre. Tréner môže navrhnúť taktiku, ale na ľade hrajú hokejisti.

Dokázali ste si medzi sebou v šatni po prehratých zápasoch priznať chybu či chlapsky si vynadať?
Nadávky nepadali, snažili sme sa komunikovať. Keď sa menili formácie, vždy sa hráči medzi sebou bavili, aby sme hrali čo najlepšie. Poznáme sa dlhé roky, niektorí spolu hrávame už aj desať rokov, takže v komunikácii problém nebol. Snažili sme sa, aby každá päťka bola kompaktná, ale vždy nám niečo chýbalo.

Môže nastať generačná obmena?
Tá mala prísť už dávno. Zopár mladých chlapcov síce máme, ale to je nič. Napokon, stačí sa pozrieť, ako sme na tom s hráčmi v NHL. V najlepších časoch nás bolo 40, tento rok nás hralo ani nie desať. Starší hráči odchádzajú do Ruska, tí mladší by mali hrávať v zámorí, ale nič také sa nedeje. Generačná obmena bude ťažká.

Máte strach o budúcnosť slovenského hokeja?
Ja ešte hrám hokej, takže nad tým nerozmýšľam. Určite to však nie je ideálne, povedzme si to na rovinu.

Aký bol potenciál tohto mužstva?
Ten bol oveľa vyšší. Mali sme tu dobré mužstvo. Vždy nám však chýbal kúsok. Na olympiáde sme to dokázali robiť, teraz nám to však chýbalo. Individuálne výkony hráčov neboli dobré.

Nezväzovala vám atmosféra ruky?
To si nemyslím. Hrať pred takýmito fanúšikmi bola veľká zábava. Každý sa na to tešil. Nemyslím si, že nás ničila nervozita. Napokon, tlak je vždy. Bol aj na olympiáde a tam sme hrali úplne inak.

Veľa hráčov plánuje ukončiť reprezentačnú kariéru po tomto turnaji, ako ste na tom vy?
Ja nekončím určite, keď mi to okolnosti dovolia, vždy prídem rád. Ešte nie som taký starý.

Dokáže sa mužstvo namotivovať na zápas s Dánskom?
Musí! Hráme doma, diváci boli opäť úžasní. Zaslúžia si aspoň jedno víťazstvo.

10 debata chyba
Flowers