Telecup vzali Slováci
Prvú medzinárodnú konfrontáciu po vytúženom postupe na zimnú olympiádu zo sheffieldskej kvalifikácie absolvovali zverenci Júliusa Šuplera – v olympijskom dejisku.
A víťaznú!
Organizátori si na novembrový Telecup, predolympijskú generálku, pozvali aj Slovensko. Jeho reprezentanti – v porovnaní so Sheffieldom s výnimkou bratov Petra a Antona Šťastných dostal príležitosť extraligový výber – si otestovali olympijské arény.
„Tajne som pomýšľal na tretie miesto, no nehovoril som to nahlas, aby ma nepovažovali za trúfalca. Opäť sme potvrdili, že hokej hrať vieme,“ vravel na výsosť spokojný tréner Július Šupler. Slováci zdolali Francúzsko 3:1, Kanadu 4:0(!), Rusko 5:3, remizovali s Nórskom 3:3 a USA 5:5 – a necelé tri mesiace pred olympijským sviatkom poslali sympatickú vizitku hokejovému svetu.
Foto: ŠTARTFOTO - Peter Pospíšil
„Tešíme sa, že sa do tohto čarovného prostredia onedlho vrátime. Ktovie, čo nás tu čaká, no malú dušičku mať nemusíme,“ zamyslel sa kapitán Peter Šťastný, keď sa slovenskí hokejisti fotografovali pod olympijskými mostíkmi s nórskymi skokanmi na lyžiach a želali si navzájom veľa úspechov.
Víťazný pochod v skupine
Ak niekto nezaregistroval prvenstvo Slovenska z Telecupu, určite zbystril pozornosť počas jeho účinkovania v B-skupine olympijského turnaja. Neznámy nováčik preháňal favoritov s málo vídanou gurážou.
„V základnej skupine sme zaskočili všetkých – a príjemne aj sami seba,“ spomína si nekompromisný obranca Róbert Švehla. Pred úvodným stretnutím proti jednoznačnému favoritovi Švédsku aj on vlieval spoluhráčom vieru v dobrý výsledok: „Hlavu hore, dá sa hrať proti každému!“ Hovoril z vlastnej skúsenosti, v najvyššej švédskej súťaži patril medzi najlepších na svojom poste rovnako aj center Oto Haščák medzi útočníkmi. Remíza 4:4 povzbudila Slovákov tak, že bez prehry vyhrali skupinu! Najmä víťazstvo 3:1 nad Kanadou patrilo k najväčším prekvapením turnaja.
Foto: ŠTARTFOTO - Peter Pospíšil
Každý dobrý výsledok nám dvíhal sebavedomie. Chytili sme sa my i ľudia doma. Posielali nám povzbudzujúce faxy. Prežívali sme niečo, s čím sme sa predtým nestretli. Eufóriu sme preniesli aj do výkonov," približuje Švehla. Národ súzvučne dýchal s národným tímom.
Óda na smútok
Koľko hokejových taktov v dramatických partitúrach delí ódu na radosť od ódy na smútok? V prvom slovenskom olympijskom príbehu to bolo 81 sekúnd. Toľko chýbalo do konca predĺženia štvrťfinálového zápasu proti Rusku, keď Vinogradov zakončil prečíslenie nechytateľne pod hornú žŕdku. Po skončení riadneho hracieho času svietil na tabuli stav 2:2.
Foto: ŠTARTFOTO - Peter Pospíšil
„Strela mu perfektne sadla,“ priblížil nešťastný okamih bezmocný brankár Eduard Hartmann. Slovenská striedačka zmeravela, ruská bujaro oslavuje postup – aj s tanečnými kreáciami starého trénerského lišiaka Viktora Tichonova. Od radosti vybozkával aj televíznych komentátorov.
Na slovenskej lavičke sa päť minút pred polnocou akoby zastavil život. Viacerí tvrdí chlapi sa v šatni rozplakali ako malé deti. Vo výstroji sedeli bez slova dlhé minúty. Nechceli veriť, že tajný sen o medaile sa pretrhol. Že prehrali so cťou? Takú útechu si niekam strčte, srdilo ich v tej chvíli ešte viac. Nevýslovný smútok hrýzol až do samého dna boľavej duše a zmoreného tela.
Slzili aj fanúšikovia doma pri televízoroch. „Dúfal som, že prídu penalty a aj vzhľadom na schopnosti našich skvelých zakončovateľov som veril, že by sme v rozstrelovej dráme boli bližšie k postupu. Mne zostal kdesi na pamiatku lístoček. Je na ňom päť mien. Šťastný, Pálffy, Petrovický, Jánoš, Šatan. Päťka, ktorá mala rozhodnúť v trestných strieľaniach… Hrial ma však pocit, že hoci sme vypadli, celkom iste sme nevypadli z pamäti,“ spomína tréner Šupler v knihe Hokej, moja vášeň. Každý veľmi chcel – a možno to preto nevyšlo.
Foto: ŠTARTFOTO - Peter Pospíšil
V ďalšom zápase Slováci zdolali Nemecko 6:5 Haščákovým gólom v predĺžení, v súboji o 5. miesto hladko podľahli Česku 1:7. Hrial však pohľad do štatistík: najproduktívnejším hráčom sa stal Žigmund Pálffy s desiatimi bodmi (3+7), najlepším strelcom Miroslav Šatan s deviatimi gólmi.
Viacerí fanúšikovia prišli privítať hokejistov i na letisko. Ľudmila Šustová s vnučkami Martinou a Miriam Gabčovou vstávali v Cíferi o pol piatej, aby to stihli. Martina držala košík so siedmimi marcipánovými srdciami, Miriam stískala v ruke dva pamätníčky. Keď im doň napísal Peter Šťastný venovanie, jedno srdce z košíka ubudlo. Ďalšie medaily z marcipánu dostali Július Šupler, Eduard Hartmann, Oto Haščák, Róbert Petrovický, Žigmund Pálffy a Miroslav Šatan.
Peter Šťastný: Premárnenú šancu proti Rusku som si dlho vyčítal
Stal sa prvým vlajkonosičom slovenskej olympijskej výpravy – a režisérom slovenskej hokejovej reprezentácie. Kapitán Peter Šťastný zaraďuje účinkovanie pod piatimi kruhmi v Lillehammeri 1994 k najkrajším a najemotívnejším zážitkom v jeho dlhej a úspešnej kariére. V 37-mich rokoch patril k najväčším postavám olympijského turnaja. O návrate do Slovana po 14 rokoch. „Domnieval som sa, že ak sa raz vrátim, tak si zahrám nejaký exhibičný zápas za old boys. Pred štrnástimi rokmi sme skončili v lige tretí, čo po nasýtení predchádzajúcim titulom bol neúspech. Vážim si, že odohrám ďalšie štyri stretnutia za môj materský klub, čo je pre mňa dôležité z hľadiska prípravy na zimnú olympiádu.“ O účasti na ZOH v Lillehammeri
„Považujem ju za svoj vrchol. Už som na jednej štartoval, no hrať za Slovensko je ešte väčšia motivácia. Najmä kvôli olympiáde som nepodpísal profesionálnu zmluvu na túto sezónu, hoci som mal viaceré ponuky. V rodine sme vyrastali s túžbou víťaziť, tá je vo mne stále.“
Foto: ŠTARTFOTO - Peter Pospíšil
O pocte byť vlajkonosičom
„Bral som to ako odmenu a česť niesť prvý slovenskú vlajku na olympijských hrách. Keď som kráčal s našou vlajkou na čele výpravy, ustavične som si kládol otázku, či sa mi to nesníva. Bol som na seba a na svoju krajinu nesmierne hrdý a tento pocit mám navždy zapísaný v duši. Samotný úvodný ceremoniál bol taký fantastický, že ho len ťažko môžu vystihnúť nejaké slová.“
O prvom zápase proti Švédsku
„Bol som zvedavý, či sa aj na slovenskú reprezentáciu prenesie starý komplex zo Švédov, ktorí nám v minulosti niekoľkokrát zahatali cestu k najcennejším medailám. Navyše to bol náš prvý veľký zápas na medzinárodnom fóre. Napokon sa skončil remízou, ktorá spravodlivo vyjadrila pomer síl. Dal som jeden gól – ujali sme sa po ňom vedenia 3:2 a bol som rád, že som ako kapitán prispel k dobrému štartu. Remíza so silným súperom pomohla navodiť v mužstve mne už dávno nepoznanú atmosféru eufórie, ktorú bolo cítiť všade.“
O výhre nad Kanadou
„Ak by sme ju zdolali, otvorila by sa nám cesta, o ktorej sme všetci v kútiku duše snívali. Podarilo sa! Vyhrali sme po veľkom a pamätnom boji 3:1, pričom som prihrával Daňovi na gól do prázdnej bránky. Mohol som ho dať aj sám, ale v poslednej chvíli som si všimol, ako mi korčuľuje presne na prihrávku, a tak som to Jožovi posunul.“
O spálenej šanci proti Rusku
„Puk sa na vrchu kruhov dostal mimo kontroly. Okamžite som sa po ňom vrhol, podarilo sa mi ho vybojovať. Nevedel som, koľko mám času, stiahol som si ho a bleskovo sa pozrel, kde je brankár. Uvidel som, že nad lapačkou má všetko voľné a okamžite som do toho priestoru tvrdo vystrelil. Puk letel na vinkel, už som ho videl dnu. Vtom však brankár bleskovo kývol lapačkou a mal ho. Keby som mieril vyššie, bol by určite v sieti. Ale nemieril som…“
Foto: JÁN SÚKUP
O prehre s Ruskom
„Keby som bol dal gól, boli by sme vyhrali a hrali o 1. – 4. miesto. Neskôr som si vyčítal svoju nižšiu koncentrovanosť, ktorá možno drobnou čiastočkou prispela k našej prehre. Pomaly som sa začal sústreďovať na trestné strieľania. V tých okamihoch nám dali Rusi gól. Bolo to, ako by ma niekto ovalil kladivom. Také rozčarovanie som nezažil vari nikdy v živote.“
Obzretie za turnajom
„Pre mňa znamenal olympijský turnaj veľa nielen v zmysle osobného prežívania, ale aj v podobe nových ponúk hrať za kluby NHL. Keď sme sa vrátili na Slovensko, sklamanie už trochu prebolelo. Takmer dokonale ho potom vyliečili úprimné prejavy sympatií a radosti, s ktorými som sa doma stretával. Lillehammer ostáva v najkrajšej časti mojich bohatých hokejových spomienok. Pri troške šťastia sme mohli byť vyššie, no i šieste miesto je veľkým úspechom slovenského hokeja.“
** Hrali na ZOH 1994**
****
Brankári:
Eduard Hartmann, Jaromír Dragan, Miroslav Michalek.
Obrancovia: Róbert Švehla, Ľubomír Sekeráš, Stanislav Medřík, Jerguš Bača, Marián Smerčiak, Miroslav Marcinko, Vladimír Búřil, Ján Varholík.
Útočníci: Peter Šťastný (kapitán), Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Oto Haščák, Róbert Petrovický, Jozef Daňo, Ľubomír Kolník, Branislav Jánoš, Roman Kontšek, René Pucher, Vlastimil Plavucha, Dušan Pohorelec.
Tréner: Július Šupler, asistenti: František Hossa, Vladimír Šťastný.
Konečné poradie: 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. Fínsko, 4. Rusko, 5. Česko, 6. Slovensko, 7. Nemecko, 8. USA, 9. Taliansko, 10. Francúzsko, 11. Nórsko, 12. Rakúsko.
