Nad Sheffieldom vyšlo slovenské olympijské slnko

09.02.2011 12:00

Prvá emócia býva najkrajšia. Prekryje všetko. Slovenské mamičky, pekných synov máte - hrmí zborový chorál hokejistov Slovenska v sheffieldskom hoteli Forte Cress. Svitá na 5. septembra 1993. Slovenská výprava si plnými dúškami vychutnáva historický postup na jej premiérový olympijský turnaj 1994 v nórskom Lillehammeri.

Kým sa tak stalo, muselo sa hokejové Slovensko zvŕtať na diplomatickom poli rovnako rezko ako na ľade. A možno i oduševnenejšie. Zoznam naliehavostí, ktoré museli kompetentní vybaviť, pripomínal obsah hrubej knihy – alebo pomyselný dramatický hokejový zápas.

Prvá tretina: diplomacia

„Keď som sa siedmeho januára z buletinu Medzinárodnej hokejovej federácie dozvedel, že Česko sa stalo nástupníkom Československa a Slovensko začína v suteréne kvalifikácie, ihneď sme začali diplomatickú ofenzívu,“ približil hektické chvíle Ján Mitošinka, prvý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja po rozdelení Československa. A naznačil aj priority: príprava slovenských súťaží, sformovanie najsilnejšej reprezentácie a usporiadanie vzťahov.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Pád Slovenska do C-kategórie majstrovstiev sveta emotívne spojil a obrovsky rozturboval úsilie hráčov i funkcionárov dostať sa vyššie. Malo to zmysel: skôr než na svetovom šampionáte najvyššej divízie sa Slovensko predstavilo pod piatimi kruhmi. Aby sa tak stalo, muselo sa najskôr dostať na predolympijský turnaj – a vyhrať ho!

Hrali v Sheffielde
****
Brankári:
Eduard Hartmann, Miroslav Michalek
Obrancovia: Jerguš Bača, Miroslav Marcinko, Stanislav Medřík, Ľubomír Sekeráš, Marián Smerčiak, Róbert Švehla, Juraj Kledrowetz, Ivan Droppa
Útočníci: Peter Bondra, Peter Šťastný, Anton Šťastný, Ľubomír Kolník, Oto Haščák, Zdeno Cíger, Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický, Branislav Jánoš, Jozef Daňo, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan.

Výsledky Slovenska: 7:2 proti Japonsku (góly P. Šťastný a Pálffy po 2, Bača, Marcinko, Kolník), 4:4 proti Poľsku (Bača, Medřík, Švehla, Kolník), 7:1 proti Lotyšsku (Pálffy 2, Švehla, A. Šťastný, Kolník , Šatan, Stümpel, 7:1 proti Veľkej Británii (Kolník 2, A. Šťastný, Cíger, Droppa, Pálffy, Haščák).


Tento zámer chytil v zámorí za srdce i Petra Šťastného. „Núkala sa mi úžasná možnosť zakončiť kariéru na olympiáde, ktorá je vrcholom vrcholov pre každého športovca. Zároveň som takto mohol spojiť dve svoje veľké lásky – lásku k hokeju a lásku k národu,“ píše v autobiografii Hokej na dvoch kontinentoch.

Dušan Pašek, majster sveta z roku 1985, v precítenom prejave na aprílovom kongrese Medzinárodnej hokejovej federácie v Mníchove zdôraznil, že podľa Olympijskej charty má každý športovec právo uchádzať sa o účasť na olympijských hrách. Bol to oveľa silnejší tromf než prípadný formálny precedens. Slováci mysleli na všetko – i na to, aby usmievajúcemu sa Pašekovi ladila kravata s oblekom. Optimistický manažér ako vystrihnutý z módneho žurnálu prítomných presvedčil. „Hlasovanie dopadlo v náš prospech v pomere 59:14,“ presne si pamätá Mitošinka.

Druhá tretina: Bojnice

Prvá tretina priniesla veľkú nádej. Teraz sa patrilo potvrdiť ju na ľade. Druhé dejstvo sa v hektickom lete začalo 27. júla 1993 pamätným bojnickým sústredením 44 najlepších hokejistov, aké Slovensko malo. Pozlietali sa zo všetkých kútov sveta – na čele s bratmi Petrom a Antonom Šťastnými. Popri skúsených Igorovi Libovi, Dáriusovi Rusnákovi, Miroslavovi Ihnačákovi, Petrovi Slaninovi dostali pozvanie i viacerí šikovní mladíci z trenčianskej Dukly: Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický, Branislav Jánoš, Miroslav Šatan.

„Slovensko s najlepším, čo má, je favoritom kvalifikácie. Nemôžeme si však dovoliť podceniť nijakého súpera. Plní sa jedna z mojich životných túžob. Veď máme šancu reprezentovať svoju vlasť na olympiáde,“ burcoval tím kapitán Peter Šťastný.

Najťažšia úloha však čakala trénera Júliusa Šuplera: zložiť čo najsilnejšie mužstvo – a s polovicou tímu sa rozlúčiť.
„Niektorí starší hráči mi ešte aj dnes v dobrom pripomenú, že som ich poslal do starého železa. Sami mi však hovorili: Tréner, keď mladí hráči budú na rovnakej úrovni ako my, dajte šancu mladíkom,“ približuje Šupler.

„Avšak každý jeden, aj ten, čo napokon ostal doma, prispel k vytúženému úspechu. Veľmi rád sa vraciam k tým dňom. Nik sa nepýtal, za čo hráme, koľko dostaneme. Všetci chceli byť pri historických chvíľach. To bolo na tom najúžasnejšie.“ Tak sa v horúcom lete končila sympatická druhá tretina

Tretia tretina: Postup!

Olympijská kvalifikácia mala byť pôvodne vo Švajčiarsku, ale organizátorská krajina sa prekvapujúco vzdala účasti. Usporiadateľstvo prevzal Sheffield. Slovákom generálka vyšla: pár dní pred odchodom zdolali Francúzsko, účastníka najvyššej divízie MS, 14:0 a 8:1. Do severoanglického oceliarskeho mesta odchádzala výprava v dobrej nálade a vo veľkom očakávaní.

A späť sa vracala ešte v lepšej. Slovenská reprezentácia prvú veľkú medzinárodnú skúšku zvládla. Zakolísanie s Poľskom, keď z jasného náskoku 4:1 dovolili súperovi vyrovnať, odčinila sústredeným výkonom v rozhodujúcom zápase proti Lotyšsku. Po presvedčivom víťazstve 7:1 Peter Šťastný neskrýval dojatie: „Sme na olympiáde! Bol som nesmierne šťastný a hrdý na to, koľko schopných a talentovaných hráčov na Slovensku máme,“ opísal prvé víťazné pocity vo svojej autobiografii.

Hotel Forte Cress zažil oslavný hokejový večer. I spevavý: Slovenské mamičky, pekných synov máte… Slovensko poslalo vyspelému hokejovému svetu prvú úspešnú vizitku.

Brankár Hartmann: V tíme prúdila taká energia, že sme museli vyhrať!

V Sheffielde odchytal všetky zápasy. „Vedeli sme, prečo tam ideme. Možnosť postúpiť na olympiádu nás neskutočne motivovala. Prípadný neúspech sme si vôbec nepripúšťali,“ tvrdí Eduard Hartmann, vtedajšia slovenská brankárska jednotka.

Z čoho pramenil víťazný optimizmus?
Z neuveriteľne silnej túžby prvý raz reprezentovať Slovensko na zimnej olympiáde 1994! Niektorí hráči hrali pod piatimi kruhmi za Československo, po jeho rozdelení sa núkala premiérová šanca i Slovensku. To nás zomklo. Cítili sme i krivdu, že Slovensko zaradila medzinárodná federácia do C-kategórie majstrovstiev sveta. Chceli sme svetu ukázať, že patríme medzi elitu. V kabíne bolo toľko pozitívnej energie, že sme museli vyhrať. Veľkú úlohu v pozitívnom presviedčaní zohral kapitán Peter Šťastný.

Na bojnickom sústredení sa zišlo 44 hokejistov, do nominácie sa vošla polovica. Neprerástol konkurenčný boj do nezdravej rivality?
O ničom takom neviem. Každý mal rovnakú šancu presvedčiť. Osobne som považoval za česť, že môžem byť v takom kolektíve. Z dvoch tímov napokon tréneri vybrali jeden. Veľmi silný. Mali dobrú ruku. Ani medzi brankármi nevládlo napätie. Všetci sme sa do Sheffieldu tešili.

Ako na mužstvo doľahla nečakaná remíza 4:4 s Poľskom?
Trocha nás zaskočila, ale v konečnom dôsledku zvýšila naše odhodlanie. Možno bola aj na niečo dobrá. Remíza nič neriešila, vedeli sme, že o víťazovi sa rozhodne v zápase proti Lotyšsku. Nad Poľskom sme viedli 4:1. V poslednej tretine súper znižoval – a tesne pred koncom vyrovnal. Tretí gól si pamätám dodnes, šiel na môj vrub. Dostal som ho z lapačkovej strany z uhla – puk mi prekĺzol pod nohou…

Vyčítal vám ho niekto?
Nie, no aj bez toho som vedel, že šlo o moju chybu. Dnes si úsmevne spomínam, ako ma chcel tréner Šupler v samom závere odvolať z bránky, aby sme sa pokúsili streliť v hre šiestich proti piatim víťazný gól. V bránke som samozrejme ostal, veď sme mohli inkasovať a prehrať. Nie že vykorčuľuješ na striedačku, upozorňoval ma dvakrát tréner, aby som zabudol na jeho bezprostrednú prvú reakciu.

Lotyšsko malo v bránke majstra sveta Artura Irbeho so skúsenosťami z NHL. Neuberalo vám to z istoty?
Prečo? My sme mali viac hráčov so skúsenosťami z NHL, čo sa ukázalo aj na ľade. Z očakávaného vyrovnaného súboja sa stala naša jasná záležitosť. Rýchlo sme získali náskok – a postupne sme ho zvyšovali. Lotyšom nepomohol ani Irbe.

Ako chutili oslavy?
Úžasne, olympiádu sme mali vo vrecku! Vtedy som prvý raz fajčil cigaru, ako je to v zámorí vo zvyku po veľkých víťazstvách. Peter Šťastný nám dal školenie, ako si cigaru užiť. Dožičili sme si aj pivo. Nad všetkým však bol hrejivý dobrý pocit. Sheffield patrí k mojim najsilnejším hokejovým zážitkom. Dodnes mi ho pripomína auto na diaľkové ovládanie, ktoré som tam kúpil synovi. I spomienka na jazdu taxíkmi, keď sme sa vybrali do mesta.

Keď mala slovenská reprezentácia odísť do...
Keď mala slovenská reprezentácia odísť do Sheffieldu v najsilnejšom zložení, nesmel chýbať ani Peter Bondra. Autor: SITA

Aj s Bondrom!
Keď mala slovenská reprezentácia odísť do Sheffieldu v najsilnejšom zložení, nesmel chýbať ani Peter Bondra.

Nemal však slovenské občianstvo – a to bola zložitá zápletka. Peter sa narodil 7. februára 1968 v ukrajinskom Lucku. Jeho otec pochádzal z Jakubian, v roku 1947 sa vysťahoval s rodinou na Ukrajinu. Tam sa oženil, manželka Nadežda mala poľský pôvod. Keď mal Peter tri roky, rodina sa presťahovala opäť na Slovensko – do Popradu. Tam začal Peter s hokejom. Rodičia mu nevybavovali česko-slovenské občianstvo – aj preto, aby nemusel na základnú vojenskú službu.

Neobyčajne rýchleho krídelníka a obávaného kanoniera draftoval Washington – a šikovný mladík, ktorý s Košicami získal československý titul, sa na prvý pokus parádne uchytil v NHL. V sezóne 1992/93 dosiahol v 83 zápasoch 85 bodov. Po takom zakončovateľovi by siahol každý.

Opäť sa rozbehla veľká diplomatická aktivita....
Opäť sa rozbehla veľká diplomatická aktivita. Takmer súčasne pulzovala na Ukrajine, vo Washingtone, v centrále NHL i na americkom veľvyslanectve. V zámorí citlivo argumentoval Peter Šťastný, na Slovensku dohliadal na formality generálny manažér Dušan Pašek. Keď pracovník hokejového zväzu Ladislav Fekete priniesol z bratislavskej polície Bondrov novučký slovenský pas, všetci zainteresovaní si s úľavou vydýchli. A hoci aj v dejisku Briti proti Bondrovej účasti údajne namietali, šéf turnaja Miroslav Šubrt potvrdil, že môže hrať. Autor: SITA

Opäť sa rozbehla veľká diplomatická aktivita. Takmer súčasne pulzovala na Ukrajine, vo Washingtone, v centrále NHL i na americkom veľvyslanectve. V zámorí citlivo argumentoval Peter Šťastný, na Slovensku dohliadal na formality generálny manažér Dušan Pašek. Keď pracovník hokejového zväzu Ladislav Fekete priniesol z bratislavskej polície Bondrov novučký slovenský pas, všetci zainteresovaní si s úľavou vydýchli. A hoci aj v dejisku Briti proti Bondrovej účasti údajne namietali, šéf turnaja Miroslav Šubrt potvrdil, že môže hrať.

„Tak veľmi som chcel prispieť k postupu gólmi, až mi priveľké úsilie vychyľovalo hokejku. Nedal som ani jeden,“ spomína si súčasný manažér slovenskej reprezentácie. Neskôr si to však bohato vynahradil.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
40,99
Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Kytica pre pána červené ruže a hypericum

29,99
Sweet farebné tulipány pure

Sweet farebné tulipány pure

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk