Hoci jeho otec Ernst, sám bývalý reprezentačný gólman Dánska, bol proti nápadu svojho syna presunúť sa do bránkoviska na najzodpovednejšiu pozíciu v tíme, po slávnom víťazstve v severskom derby musel dať Frederikovi za pravdu.
Z predchádzajúcich deviatich vzájomných súbojov oboch mužstiev od roku 2000 hovorilo celkové skóre jasnou rečou – 51:8 pre Fínov. V sobotu bolo všetko inak. Mladý strážca bránky pustil za chrbát jedinú z 37 striel favorizovaných Fínov a bol hlavným strojcom výhry 4:1. Ako by chcel splniť výrazný červený nápis na svojej šedej šiltovke – „The Great Wall“, čiže veľká stena.
Talentovaný mladík vysoký 190 centimetrov tak ukázal, že pred sebou môže mať veľkú budúcnosť. Kto vie, akým smerom by sa jeho kariéra vyvíjala, keby sa v 13 rokoch, kedy jeho otec s hokejom končil, nerozhodol presunúť z pozície centra do bránky.
„Nechcel som, aby bol brankárom, ale trval na tom. Bol však naozaj dobrým strelcom, keď bol mladší,“ uviedol Andersenov otec Ernst, ktorý v Nemecku fandí svojmu synovi z hľadiska.
„Trénoval som ho v juniorke, ale od tej doby prešiel kus cesty,“ uviedol Ernst Andersen. Na svojho potomka môže byť veľmi pyšný, pretože sám sa podobného úspechu nedočkal. V roku 1997 stál v bránke Dánska počas zápasov majstrovstiev sveta skupiny B a zo siedmich duelov vyšiel s priemerom 6,11 inkasovaných gólov na zápas.
„Hra je oveľa rýchlejšia, než bola počas mojej kariéry. Ale mentálna stránka, to sústredenie, zostáva rovnaké. A mňa jeho výkon proti Fínom nijako neprekvapil. Viem, že je pokojný a uvoľnený,“ vyzdvihol bývalý reprezentačný brankár synove prednosti.
Porovnávať by mohol v tomto smere aj skúsený obranca súčasného dánskeho výberu Jesper Duus (42), ktorý si zahral s oboma Andersenovcami.
Frederik Andersen svojím výkonom nadviazal na možno zlomovú sezónu vo svojej kariére. V tíme dánskej najvyššej súťaže Fredrikshavn White Hawks bol prvýkrát jednotkou. Doviedol tím k tretej priečke po základnej časti, a hoci klub vypadol v semifinále play-off, Andersen bol zvolený najužitočnejším hráčom celej ligy.
Jeho hlavnou túžbou však zostáva možnosť pobiť sa o miesto na výslní v zámorí. „Verím, že si ma niekto všimol, a mohol by som tak dostať šancu hrať mimo Dánska. Veľmi rád by som hral v Severnej Amerike, ECHL alebo AHL, a potom videl, ako ďaleko môžem dôjsť. Chcel by som to skúsiť. Je tam veľa brankárov, ale taký je cieľ mojej kariéry,“ vyhlásil.
Otec Ernst zostáva v tejto otázke opatrný, hoci si je istý, že Frederik má nádej uspieť. „Záleží to však na množstve vecí,“ pripustil Ernst Andersen. „Verím, že môže dôjsť ešte ďalej. Musí opustiť Dánsko, takže z tohto pohľadu verím, že niekomu sa jeho sobotňajší výkon pozdával,“ dodal.
Frederik si dobre uvedomuje, že k ceste medzi brankársku špičku vedie ešte dlhá cesta. „Potrebujem sa zlepšiť celkovo, ale veľmi dôležitá je rýchlosť. Keď získam rýchlosť do nôh, mohol by som byť naozaj dobrý, aj vďaka tomu, ako som veľký,“ premýšľal.
Medzi najlepších sa chce presadiť a od tých najlepších sa tiež učí. „Vždy som obdivoval Patricka Roya, to je jeden z najlepších brankárov histórie. Tiež sa mi páči Marc-André Fleury, ale snažím sa naučiť nové veci od všetkých brankárov, ktorých vidím,“ priblížil Frederik Andersen.