Do olympijského Vancouvru odchádzala ruská superhviezda ako najatraktívnejší hokejista planéty. Najvýbušnejší korčuliar, najlepší kanonier, líder najútočnejšieho tímu v NHL, majster sveta. Hrdina reklám, vtipný, veselý chalan.
Po prehre so Slovenskom a štvrťfinálovom výprasku od Kanady sa z Vancouvru vytrácal ako… Ako vynervovaná, vystresovaná troska. Tri dni po tom, ako v bare rozbil ruskému novinárovi kameru, strelil jeho večný rival Sidney Crosby v olympijskom finále proti Američanom zlatý gól.
A to bol len začiatok. O dva mesiace neskôr stál kapitán Washingtonu v domácej šatni pred kŕdľom namosúrených novinárov. S opuchnutými očami šepkal do mikrofónov v angličtine či ruštine jediné slovo: „Neviem.“ Ruské médiá spočítali, že „Ja neznaju“ zopakoval v ten večer sedemnásťkrát.
Najlepší hokejista sveta zrazu nevedel vysvetliť, ako jeho tím, obrovský favorit prvého kola play off Stanleyho pohára, mohol stroskotať na partii bezmenných hokejových robotníkov z Montrealu. Nedokázal pochopiť, že v troch zápasoch za sebou strelil Jaroslavovi Halákovi jediný gól.
V nominácii na trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti NHL Ovečkinove meno nechýba. Ktovie, možno ju pred Crosbym a novou švédskou superhviezdou Henrikom Sedinom napokon aj (po druhý raz za sebou) obháji. Trofej kráľa strelcov, však po tretíkrát nezískal – podelili si ju Crosby a mladý Steve Stamkos. A tie dva obrovské neúspechy zo sezóny môže odčiniť jediným – titulom svetového šampióna.
V nedeľu o štvrť na deväť večer bude Ovečkin opäť dokonale motivovaný. Rozbehnúť útok na titul pomstou niektorému z krajanov Jaroslava Haláka stojí za námahu.