Ako ste sa po dlhom lete zo zámoria cítili na ľade?
Hralo sa mi dobre, necítil som zvlášť únavu. Zo zámorského času ešte pretočený nie som, ale ťažké nohy som nemal. Veľa času na aklimatizáciu nepotrebujem. Zmena klziska i zapracovanie do herného systému mi nerobilo problémy, aj keď v noci ešte nespím, ako by som mal.
Čo rozhodlo o prehre Slovenska? Premieňanie šancí?
V prvej tretine sme sa mohli ujať vedenia – a ten zápas by možno vyzeral inak. V polovici zápasu sme psychicky poľavili, urobili nejaké individuálne chyby. Fíni ich potrestali gólmi. Druhá vec, čo rozhodla – nechali sme sa veľa vylučovať. Hráči sa v oslabeniach unavia, strácajú sily. Potom sa strata ťažko doháňa.
Do akého tímu ste prišli?
Chlapci, aj keď nie sú nejako extra mladí – až na výnimky – veľa z nich má na majstrovstvách premiéru. Nemajú veľa skúseností zo zápasov na majstrovstvách sveta. Ale je dobre, že ich získavajú v takýchto ťažkých zápasoch. Postupne sa budú zlepšovať. Dúfam, že už v zápase o všetko proti Nemecku podáme taký výkon, aký od seba očakávame a šampionát zachránime.
Z čoho vyplývalo poľavenie v polovici zápasu?
Z osobných chýb. Ak niekedy zaostanete o pol kroku, už nezakryjete priestor, ktorý máte zakryť. Na to treba aj viac ostražitosti v striedaní.
Majú Nemci výhodu v tom, že v pondelok nehrali?
Budú v miernej výhode. Nemajú nejaké výrazné individuality, sú dobrí ako mužstvo. Vedia dodržať svoj systém, strpčiť súperovi život. My sa musíme usilovať o to isté: dodržať náš systém a ukázať veci, ktoré máme navyše.
