Otec: Hokej je akčnejší
Nemrzí hlavu rodiny, že ani jeden sa nepodal na tatka-futbalistu? „V pražskej Dukle som hrával za juniorku. Nastúpil som aj na milánskom San Sire. Krásne časy. Neskôr však dostalo prednosť štúdium jadrovej fyziky,“ približuje v druhej prestávke zápasu proti Kazachstanu Tatar senior.
„Keď sme s manželkou – je takisto športovo založená, trénuje džezgymnastiku – zvažovali, aké športové možnosti ponúka Dubnica, priklonili sme sa k hokeju. Je akčnejší, viac sa tam chlapci vybúria. Na veľkom futbalovom ihrisku sa mi zdali stratení. Na klzisku ich zamestnávali oveľa viac. Zaviedli sme ich tam – a o dve hodiny ich vyzdvihli,“ opisuje otec hokejové začiatky synov.
„Najstarší Marek vynikal fyzickým fondom, rád chodieval do súbojov. Tibor bol technickejší, hrával s rovesníkmi Lažom, Weissmannom. Nevydržal však dlho na jednom mieste, chcel si vyskúšať zahraničný angažmán – a má titul zo Španielska,“ charakterizuje synov, ktorí už ukončili kariéru.
Najsľubnejšie ju rozbieha najmladší Tomáš. „Je najtalentovanejší – to ukázal už v trenčianskej juniorke. Stal sa najlepším strelcom i nahrávačom – a to odohral o pár zápasov menej, lebo si zlomil kľúčnu kosť. Pre zranenie prišiel o majstrovstvá sveta do osemnásť rokov, ale vynahradil si to na dvoch šampionátoch dvadsaťročných. A teraz v nabitej sezóne zažíva prvý seniorský. Pretĺkať sa na farme nie je jednoduché. Je však konštruktívny a má šikovné ruky – to je jeho prednosť,“ vraví hrdo otec.
Máme mu čo povedať
Traja muži pozorne sledujú Tomášov hokejový rast. „Má čosi, čo my sme nemali. Parádne sa rozbehol, my sme v devätnástich rokoch tak ďaleko neboli, o niečom takom sa nám ani nesnívalo. Musí však na sebe veľmi tvrdo pracovať. Či bude lepší, ukáže čas. Stále veľa vecí vidíme inak, máme mu čo povedať. Upozorňujeme ho na lepšie riešenia určitých situácií. Napríklad na dôslednejšie bránenie. Do zakončenia sa mu však nepletieme. V porovnaní s ním som relatívne drevák,“ smeje sa 36-ročný Marek.
Zo slovenskej extraligy má dosť skúseností. Nechcel si zahrať s najmladším bratom? „Lákalo ma to. Mal som však problémy s brušným svalstvom, po operácii som skončil. Keby som vydržal ešte rôčik-dva, asi by sme si s Tomášom spolu aj zahrali. Tesne sme sa minuli. Čo už.“
Prostredný Tibor priznáva, že so starším bratom by tiež radi hrali tak ako Tomáš. „Nám to nevyšlo, a tak sme radi, že z nás došiel najďalej. A želáme mu, aby sa neustále zlepšoval. Je z nás najšikovnejší na puku, no najmä omnoho ľahšie dáva góly. To je najväčší rozdiel,“ pripomína. Tomáš vie, že najväčší fanklub má doma.
Aj slzička vypadla
„Bratia boli mojimi prvými vzormi. Keď som sa narodil, oni už hrávali. Chodil som sa na nich pozerať, ľudia im tlieskali – a mňa to motivovalo. Možno mám viac hokejovejšieho šťastia ako bratia. Pomáhajú mi radami. Niekedy si dám povedať, niekedy sa zariadim po svojom, no vždy pozorne počúvam, čo mi hovoria,“ vraví mladý slovenský reprezentant.
„Všetko, čo sa deje okolo Tomáša, pozorne sledujem. Zmluva s Detroitom je prvý veľký krok. Do štyroch rokov by mohol získať miesto prinajmenej v druhom útoku. Musí veľa pracovať a byť trpezlivý. Niekedy sme naňho boli tvrdí, aj slzička mu vypadla. Teraz vie, že to malo zmysel,“ prízvukuje Marek.
V 55. minúte Tatarovci v hľadisku s napätím sledovali, ako sa Tomáš rozbieha na trestné strieľanie – a vzápätí po ňom od radosti vyskočili. Práve na vlastné oči videli prvý gól najmladšieho z hokejovej rodiny na svetovom šampionáte.
A možno aj slzička vypadla.