V sobotu ich budú môcť fanúšikovia povzbudzovať v prvom zápase slovenského tímu na šampionáte proti Nórsku.
„Prvé stretnutia bývajú vždy najťažšie. Každý, kto sa prebojuje na MS, vie zahrať na špičkovej úrovni,“ varuje Gáborík. „Nikoho nesmieme podceňovať, najmä nie Nórov a Nemcov. To si musia uvedomiť aj fanúšikovia – úvod turnaja je vždy zradný.“
Gáboríkovi ešte medaila zo šampionátu chýba. Pomôže mu, že majstrovstvá sa vracajú do Ruska, kde Slováci pred siedmimi rokmi získali prvú medailu – striebro? „Spomienky na Petrohrad budú motiváciou pre fanúšikov. A iste aj pre hráčov, ktorí vtedy medailu vybojovali. Pre mňa bude tento šampionát ako každý iný,“ reaguje.
Branko Radivojevič priletel na Slovensko iba v stredu. Na ľade nestál štyri dni – nechýbajú mu? „Myslel som, že to bude ťažšie. Necítim sa síce práve najlepšie, zmena počasia a časový posun mi dali zabrať. Veľmi som sa ani nevyspal, som však rád, že mám za sebou aspoň jeden tréning. V piatok to už bude lepšie,“ vraví. „Dúfam, že sa pred prvým stretnutím v Moskve ešte dostaneme na ľad. Ráno okolo jedenástej letíme z Viedne, snáď nám to ešte do večera stihneme, hoci aj nie spolu s tímom.“
Zo šampionátu už Radivojevič medailu má – v Helsinkách získal v roku 2003 bronz. „O tom, či získame nejakú ďalšiu, sa teraz vôbec nemôžeme ani baviť,“ tvrdí. „Do Moskvy ideme skromne. Do turnaja musíme dobre vstúpiť, spraviť si pohodu a sústrediť sa na štvrťfinálový zápas. O ňom celý turnaj majstrovstiev je.“
Do tímu v posledných dňoch pribudla pätica útočníkov z NHL. Môžu sa spoluhráči spoľahnúť, že potiahnu mužstvo? „Nikto by sa nemal spoliehať na nikoho,“ odpovedá. „Každý musí byť najprv spoľahlivý sám. Každý si musí naplno odohrať svoju úlohu, len vtedy môžeme uspieť. Samozrejme, od veľkých hviezd ako Marián Hossa, Marián Gáborík, Miro Šatan, či Pavol Demitra sa góly očakávať budú. A ak ich bude strieľať aj niekto iný, mužstvu to len pomôže.“
V Moskve sa bude hrať na odlišných, širších klziskách, ako v zámorí. Bude to problém? „Pozeral som v televízii zápas v Košiciach proti Bielorusku,“ vraví Gáborík. „Steel Arena v Košiciach mi skutočne trochu pripomínala letisko. V Amerike sú klziská naozaj menšie, časom to však bude dobré. Je to len o pár krokov viac na jedno striedanie, zvykneme si.“
Čím šampionát láka špičkové hviezdy zo zámoria, hoci čelia únave a sklamaniu po náročnej sezóne? „Po prvé, reprezentovať je vždy cťou,“ odpovedá Gáborík. „A vždy sa teším na atmosféru majstrovstiev. Do Moskvy iste príde veľa slovenských fanúšikov, tak, ako obvykle. Užijeme si ich. Okrem toho sa na šampionátoch vždy zíde perfektná partia, vždy odohráme dobrý turnaj. Čaká nás niekoľko veľmi dôležitých zápasov, a najmä jediný zápas štvrťfinále, ktorý rozhoduje o úspechu či neúspechu. To je výzva.“
V čom je reprezentácia iná oproti stretnutiam NHL? „Cieľ je rovnaký,“ vraví Gáborík. „Aby sme v každom zápase získali dva body – či už budeme hrať dobre alebo horšie…“ Odmlčí sa a povie: „Vlastne – tri body, teraz sa už na šampionáte hrá o tri. A pri predĺžení sa hrá ešte jeden, tak ako v NHL,“ uistí sa. „Aspoň na toto si nebudeme musieť privykať.“
Očakáva Gáborík, že na neho bude na šampionáte zameraná najväčšia pozornosť? „Tlak je na nás vždy. Stále. V takýchto zápasoch bude iste ešte väčší, ako obvykle. Hráči z NHL, čo majú byť ťahúňmi mužstva, naň musia byť zvyknutí. Musíme hrať tak, aby sme rozhodovali zápasy. Zatiaľ to vyzerá, že tréner ma postaví v útoku spolu s Mariánom Hossom a Paľom Demitrom. V minulosti sme mali úspech, dúfam, že sa to nezmení. Ttréner vie, čo robí.“
