Prvý rok Slovana v KHL bol all inclusive, s bohatými švédskymi stolmi – so Šatanom, Višňovským a Sekerom. Hnaný plnými tribúnami to klub dotiahol až do play off.
Ďalšie tri sezóny to však bola už iba polpenzia – objavili sa prvé problémy, ktoré sa darilo hasiť bez toho, aby sa dostali na ľad. Odvtedy je to už iba dovolenka bez stravy – a z takej treba čím skôr preč.
Neskoro, ale predsa…
KHL je po športovej stránke dobrá súťaž. Konfrontácia s najlepšími hráčmi v Európe bola slovenskému hokeju – pokiaľ sa klub nezameral predovšetkým na cudzincov – na prospech.
Napokon, aj posledná sezóna, v ktorej Slovan už iba paberkoval, mala pozitíva. Napríklad Sukeľa s Liškom, ktorých kvalitná liga pripravila na medzinárodný hokej. Práve skončený svetový šampionát nech je toho dôkazom.
Slovan opúšťa európsku súťaž s mnohými NAJ – kladnými aj zápornými… A aj keď mnohí tvrdia, že akákoľvek cesta z KHL je už iba krokom späť, pre slovenský klub je vykúpením. Život v červených číslach ešte nikomu neprospel.
Bodka.
V tejto chvíli sú isté iba dve veci. Ak sa chce Slovan vrátiť do extraligy, bude sa musieť popasovať s dlhmi, ktoré počas drahého výletu narobil. A tiež, že od septembra ho budú na slovenských štadiónoch čakať tisícky posmešných úškrnov s premúdrelými pohľadmi: veď my sme vám to vraveli…
S tým však museli v Bratislave počítať.