„Najkrajšie na hokeji je, keď vyhrávate. O to sa snažím. Robím všetko preto, aby som pomohol mužstvu,“ tvrdí kanadský útočník Colby Genoway (33).
Čím vás zlákal Slovan?
Mám rodinu a každý, s kým som sa rozprával, mi povedal, že Bratislava je výborné miesto na život. Klub má výborné zázemie a zároveň mám šancu hrať druhú najlepšiu ligu na svete. Pôsobenie v Slovane je teda celkom logická voľba. Mesto je pekné, trochu som sa už previezol na bicykli, aby som sa s ním zoznámil. S rodinkou sme boli už aj pri jednom z jazier v okolí. Zatiaľ som veľmi spokojný.
Dá sa Bratislava porovnať so Záhrebom?
Myslím si, že pre hráčov zo zámoria je oveľa jednoduchšie prísť do Záhrebu či Bratislavy. Prežívame oveľa menší kultúrny šok, ako keby sme pôsobili niekde ďaleko na východe. Najmä pre rodinných príslušníkov to býva v Rusku občas náročné. Pri rozhodovaní to hralo dôležitú úlohu.
Nie je pre vás problém, že hlavný tréner Miloš Říha nehovorí po anglicky?
Nie. Drvivá väčšina chlapcov v tíme vie po anglicky. Vždy sa dozviem, čo potrebujem. Navyše, keď sa na mňa tréner hnevá, okamžite to zistím aj bez toho, aby som mu rozumel. Rovnaké je to aj v prípade, že je so mnou spokojný.
Foto: SITA, Ján Slovák
Istotne ste snívali o NHL. Nevyšlo to, no teraz sa vám črtá nádej zahrať si na olympiáde. Premýšľate nad tým?
Netuším, či mám reálnu šancu hrať na olympiáde, ale určite sa tým momentálne nezaoberám. Môj hlavný cieľ je podávať večer čo večer najlepšie výkony a baviť sa hokejom. Najkrajšie na hokeji je, keď vyhrávate. O to sa snažím. Robím všetko preto, aby som pomohol mužstvu. Nechám sa prekvapiť, čo sa bude diať vo februári. Možno do Vianoc nastrieľam 15 gólov a vyberú si ma… Na Spenglerovom pohári som hral za Kanadu už trikrát, takže o mne vedia (úsmev).
Vo farmárskej AHL ste strávili tri sezóny. Ako ďaleko ste mali k posunu do NHL?
To je ťažké povedať. Myslel som si, že od toho nemám ďaleko, no nikdy som šancu nedostal. Preto som odišiel do Európy. Možno, ak by som vydržal v AHL dlhšie, dostal by som šancu. No nemá význam sa nad tým dodatočne zamýšľať. Potrebujete aj veľký kus šťastia, aby vás zavolali hore.
Tri ročníky ste si odkrútili v univerzitnej NCAA. Čo vám to dalo?
Už v čase, keď som pôsobil v NCAA, tam hrávalo veľa borcov, ktorí sa neskôr dostali do NHL. V poslednom ročníku som mal azda desať takýchto spoluhráčov. Hrať v NCAA je výborná možnosť, ako sa pripraviť na NHL. Študoval som biznis. Po kariére by som si vzdelanie rád dokončil, chýba mi už len približne šesť mesiacov.
Vo Švajčiarsku sa vám bodovo veľmi darilo. Prečo ste zamierili do KHL?
Veľmi sa mi páči štýl hry v KHL. Nehrá sa zbrklo, máme trochu viac času na kontrolu puku. Sú tu šikovnejší hráči a väčšie klzisko. Vo Švajčiarsku je to veľmi rýchle, veľa sa napáda a hrá hore-dole. KHL má vyššiu kvalitu a bola to pre mňa aj nová výzva. Cítil som, že prišiel čas posunúť sa niekam inam. Posledné dva roky som vždy dohral sezónu vo Švajčiarsku, ale nemal som pocit, že by som tam chcel ostať. Chcel som sa jednoznačne vrátiť do KHL.
V stredu ste v prvom domácom zápase Slovana prispeli k víťazstvu 4:2 nad Dynamom Minsk gólom a dvoma asistenciami. Spokojný?
Keď strelíte prvý gól v sezóne, vždy z vás trochu opadne tlak. Som však najmä rád, že výkon celého mužstva šiel nahor. To je v hokeji najpodstatnejšie. Získali sme dôležité tri body. Ešte to nebolo herne optimálne, ale nabrali sme správny smer.
Ako sa vám pozdávala atmosféra?
Keď som sa v minulosti predstavil v Bratislave v drese Medveščaku, vždy sa nám tu hralo ťažko. Je skvelé byť teraz na opačnej strane barikády a užívať si povzbudzovanie fanúšikov. Verím, že si ľudí získam čo najväčším počtom gólov, dobrou hrou a víťazstvami. Hocikto z KHL vám povie, že v Bratislave je vynikajúca atmosféra.