Vyplýva to zo štúdie Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorú realizovala dotazníkovým prieskumom počas sedemnástich domácich zápasov Slovana v KHL osobne na štadióne prostredníctvom vyškolených anketárov.
Vstup Slovana do KHL priniesol nielen nové športové zážitky divákom, ale zároveň predstavuje ekonomický stimul v podobe prílevu návštevníkov Bratislavy. Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave spracovala štúdiu ekonomických prínosov klubu pre mesto Bratislava.
„Podobné štúdie sa ukázali byť výborným prostriedkom zapojenia študentov a učiteľov EU v Bratislave do výskumu zaujímavého pre prax. Študenti odboru verejná správa a regionálny rozvoj realizovali samotný prieskum na zápasoch, čím nielen zažili atmosféru zápasov KHL, ale zároveň získali praktické skúsenosti s terénnym prieskumom. Veríme, že výsledky výskumu budú zaujímavé aj pre verejnosť a inšpiráciou pre lokálnych politikov a miestne firmy,“ uviedol rektor EU v Bratislave Rudolf Sivák. Výskum prebiehal prostredníctvom dvoch paralelných dotazníkových prieskumov.
Záznamovým dotazníkom sa zisťovala štruktúra návštevníkov. Anketári získali vyše 5300 dotazníkov, čo predstavovalo 19 130 respondentov. V druhom prieskume zameranom na výdavky návštevníkov sa získalo 921 dotazníkov, čo predstavuje 3327 respondentov. Vstup Slovana do KHL priniesol nesporný nárast počtu divákov.
V prvých dvoch sezónach bola naplnenosť hľadiska najvyššia v Európe spomedzi top dvadsiatky klubov na úrovni 99 %. Aj v prebiehajúcej sezóne si napriek nepriaznivej domácej bilancii udržuje Slovan vyťaženosť svojej arény na úrovni 90 %. Nárast celkového počtu divákov bol do značnej miery spojený s nárastom tzv. nerezidentných divákov.
Cieľom štúdie bolo kvantifikovať ekonomický prínos zápasov KHL pre mesto Bratislava, ktorý bol vyvolaný práve nárastom počtu divákov a ich výdavkov, čo sa jednoznačne potvrdilo. Pôsobenie Slovana v KHL prinieslo mestu a miestnym firmám dodatočné príjmy vo výške 3,8 milióna eur, na ktorých sa návštevníci z ostatných častí Slovenska podieľali 2,7 mil. eur a zahraniční hostia sumou 1,1 mil. eur. Výdavky Bratislavčanov sa v súlade s metodikou do lokálnych ekonomických vplyvov nezapočítavajú.
„Na základe podobných výskumov v minulosti sme predpokladali, že usporiadanie veľkého športového podujatia v meste má pozitívne dopady aj na ekonomiku samotného mesta a regiónu,“ povedal generálny manažér HC Slovan Bratislava Maroš Krajči. „Teraz pôjde najmä o to, ako ďalej využiť potenciál účasti Slovana v KHL pre podnikateľské subjekty pôsobiace v meste, ako aj pre jeho obyvateľov.“
Podľa ďalších zistení chodí na zápasy Slovana približne 54 % divákov z Bratislavy, ďalších 16 % z okolia hlavného mesta, vyše 26 % z ostatných regiónov Slovenska a necelé 4 % fanúšikov sú zo zahraničia.
Podľa očakávania viac ako polovica hostí prišla z Ruska, nasledujú Česi, Ukrajinci a Chorváti. Prevažná väčšina nerezidentných návštevníkov zápasov Slovana cestuje do Bratislavy takmer výlučne pre návštevu samotného zápasu KHL. V Bratislave prenocovalo až 60 % zahraničných návštevníkov, pričom z tých, ktorí prenocovali, polovica strávila jednu noc, 27 % prespalo dve a takmer štvrtina strávila v metropole Slovenska tri noci a viac.
Zatiaľ čo priemerné výdavky hokejového diváka z Bratislavy boli necelých 32 eur, návštevníci z ostatných častí Slovenska minuli v súvislosti s hokejovým zápasom takmer 40 eur a návštevníci zo zahraničia dokonca 130 eur.
Celkovo minuli diváci v Bratislave v súvislosti so zápasom KHL na Slovane 10,3 mil. eur, z čoho Bratislavčania asi 4,6 mil. eur, návštevníci z ostatných častí Slovenska 2,8 milióna, z okolia Bratislavy 1,6 milióna a zahraniční hostia 1,2 milióna. Najväčšou položkou boli výdavky na vstupenky na zápas, za nimi nasledujú výdavky na občerstvenie (1,9 mil. eur), bary a kluby (0,8 mil. eur), pohonné hmoty (0,7 mil. eur). Medzi ďalšie významné položky patrí ubytovanie, potraviny, doprava a suveníry.
„Príklady zo zahraničia ukazujú, že športové kluby môžu byť impulzom pre ďalší rozvoj mesta. Športové kluby poskytujú atraktívne športové zážitky miestnym obyvateľom, čím zvyšujú kvalitu života v meste. Súčasne však zlepšujú aj medzinárodnú viditeľnosť mesta a prinášajú nových turistov, a tým aj tržby najmä miestnym reštauráciám, barom a hotelom,“ uviedol spracovateľ štúdie doc. Štefan Rehák.