Súperi majú pred jeho ostrým zobákom prirodzený rešpekt. Je jedným z hlavných symbolov hokejového Slovana.
Znak v tvare orla, ktorý stráži jediného slovenského zástupcu v Kontinentálnej hokejovej lige (KHL), má už štrnásť rokov. „K Slovanu patrí od manažérskych čias legendárneho Dušana Pašeka. Súčasnú podobu však dostal až po jeho smrti,“ vraví Rastislav Maršálek, autor aktuálneho klubového znaku.
Klubový znak – súčasť histórie
Nevznikal v žiadnom profesionálnom grafickom štúdiu, ale pod rukami bežného fanúšika Slovana. „V roku 2000 vypísal vtedajší generálny manažér klubu výberové konanie. Malo punc súťaže pre fanúšikov. Niečo v štýle: vytvor logo, vyhráš hokejku s podpismi hráčov,“ spomína si Maršálek. „Kedže som odmalička chodil s otcom na hokej a Slovan nosil v srdci, neváhal som a do súťaže som sa zapojil,“ dodáva 42-ročný šéf kreatívneho oddelenia Slovana.
Veci nabrali rýchly spád. Spomedzi mnohých návrhov si klub vybral práve ten Maršálkov. Rovnako, ako jeho konkurenti, aj on sa musel držať niekoľkých vopred stanovených pravidiel. „Orol bol základ. Vtedajším hlavným sponzorom Slovana bola totiž spoločnosť Harvard, ktorú symbolizoval práve tento majestátny vták. Vďaka nemu sa mi napokon splnil detský sen. Vždy som chcel totiž pôsobiť v Slovane – na ľade, v pozícii hráča. To sa mi, bohužiaľ, nepodarilo, no život ma napokon prekvapil a ponúkol mi možnosť dostať sa do milovaného klubu v inej funkcii,“ pousmeje sa Maršálek, ktorý tlieskal na starom zimáku bratom Šťastným, Hlinkovi či ďalším veľkým hviezdam.
Orol zo znaku otvoril vyštudovanému architektovi dvere do bratislavského klubu. Po tom, ako prišiel do hotela Slovan na ulici Odbojárov 3, kde vtedy slovanisti sídlili, ho generálny manažér zaskočil nečakanou otázkou.
„Chcel vedieť, či sa môžem podieľať na dizajne dresov či vstupeniek na novú sezónu. Kedže som v mladosti strávil veľa času na umeleckej škole a točil som sa okolo grafiky i dizajnu, bola jeho ponuka pre mňa veľkou výzvou. S klubom sme sa dohodli na spolupráci,“ približuje Maršálek.
Už na začiatku jeho novej kariéry sa však stretol aj s nemilými reakciami širokej i odbornej verejnosti. Nový znak najslávnejšieho slovenského klubu niektorých nenadchol. Práve naopak.
„Veľa fanúšikovi i novinárov nám zazlievalo, že sme upustili od dlhoročného loga Slovana – tradičného päťhranu. V médiách sme si prečítali viacero nelichotivých článkov. Aj s odstupom času však musím zopakovať: nemali sme v úmysle znevážiť ho. Všetky klubové znaky sú dôležitou históriou Slovana, ktorú si nesmierne vážime,“ tvrdí Maršálek a vzápätí ponúka niekoľko dôkazov.
„Hráči nastupujú na prípravné zápasy v retrodresoch. Pod strechy štadióna sa vynímajú vlajky s historickými logami, s podobnými korčuľujú pred každým zápasom dievčatá. Skrátka: k histórii sa hrdo hlásime, no vývoj ide ďalej,“ dodáva.
Pittsburgh? Úspech sa neodpúšťa
Práve napredovanie a modernizácia boli hlavnými príčinami zmeny loga na súčasné. Šéfovia klubu našli inšpiráciu v NHL. „Generálny manažér chcel slovenský hokej osviežiť o moderný dizajn – po každej stránke, klubový znak nevynímajúc. Chcel sem priniesť kúsok z NHL, aby ľudia pochopili, že máme v pláne učiť sa od tých najlepších,“ vysvetľuje zámer vtedajšieho vedenia. Keď však orol uvidel svetlo sveta, pripomínal mnohým v novej verzii znak slávneho Pittsburghu Penguins. Klubu, ktorého symbolom je tučniak.
„Veľmi dobre si na tie okamihy spomínam. Priznávam, škrelo ma to. Vzápätí som si však uvedomil, že akékoľvek logo sa môže ponášať na iné. Navyše, Slovensko je malé a úspech sa u nás skrátka neodpúšťa,“ povzdychne si Maršálek. „Výčitky mať nemusím. Naše logo je registrovanou ochrannou známkou, neporušujeme ním žiadne patenty v Európe ani v zámorí. Nad reči neprajníkov sa môžem len povzniesť,“ dodáva.
Napriek tomu, že od prvého dňa, keď sa Maršálkov orol zjavil na dresoch Bratislavčanov, uplynulo viac ako štrnásť rokov, na svoj výtvor je stále nesmierne hrdý. „Najväčšiu radosť som však pocítil vo chvíli, keď už bolo isté, že Slovan sa bude pýšiť návrhom z mojej dielne. Pri jeho výrobe som zažil veľa zábavy. Koľko som však nad ním presedel, veru neviem. Po takom čase je náročné si na to spomenúť. Rozhodne to však bolo o niekoľkých návrhoch a poradách s blízkymi. Chcel som dať Slovanu to najlepšie. Predsa len, logo je špecifické – reprezentuje,“ podotýka študent Stavebnej fakulty v odbore architektúra.
Gagarinov pohár pod orlími krídlami
Slovan nie je ani zďaleka jediným klubom v KHL, ktorý má v logu zviera. Dynamo Minsk sa pýši zubrom, Amur Chabarovsk zas tigrom. Dresom Traktoru Čeľjabinsk či Medveščaku Záhreb dominuje medveď. Barysu Astana a Ak Barsu Kazaň velí biely leopard. „Každú oblasť či mesto niečo symbolizuje. Navyše, človek sa rád stotožňuje s prírodou a každý túži po logu s dravcom. Slovan nie je výnimkou,“ vraví Maršálek.
Vie si predstaviť, že by sa na drese osemnásobného slovenského šampióna vynímalo iné zviera? „Nad takým niečím som sa dosiaľ nezamýšľal. Predsa len, s orlom sme všetci zžití. Skôr mi napadlo, že by si po toľkých rokoch zaslúžil menšiu obnovu. Zatiaľ ma však s takým návrhom nik neoslovil,“ myslí si muž, ktorý nechýba na žiadnom domácom zápase Slovana. Je totiž šéfom réžie, pred každým zápasom i počas neho má na starosti harmonogram sprievodného programu. Taktiež vymýšľa súťaže pre fanúšikov, riadi kocku nad ľadovou plochou či podpisové akcie.
Na prvý pohľad sa zdá, že za štrnásť rokov, počas ktorých pôsobí v Slovane, už dosiahol veľké úspechy a po ďalších netúži. Opak je však pravdou. „Som športovec, súťaživý typ a veľmi rád vyhrávam. Chcel by som sa preto dožiť okamihu, keď sa Gagarinov pohár dostane pod krídla nášho orla. Splnil by sa mi tým ďalší sen,“ zakončil Maršálek.
