Ako blízko mal Slovan proti horúcemu favoritovi k väčšiemu zisku než jedného bodu?
Vďaka aj zaň, no siahali sme minimálne na dva body. Najmä v posledných dvoch minútach, keď nepremenili samostatný nájazd a nevyužili presilovku. Škoda, že sme aspoň jednu z týchto veľkých príležitostí nezužitkovali. Mali sme tlak, diváci nás hnali dopredu. Veril som, že sa šťastie usmeje na nás, ale nevyšlo to. Dotiahnuť zápas do predĺženia nás stálo veľa síl.
Bol Petrohrad v Bratislave zatiaľ najsilnejší súper?
Diváci videli veľmi kvalitný zápas, o ktorý sa zaslúžili s minimom chýb oba tímy. Pre každého z nás to bola veľká motivácia hrať proti takému silnému klubu. Z ľadu sme mohli odísť so zdvihnutými hlavami. Takto by sme mali hrať aj v ďalších stretnutiach.
Čo cíti brankár, keď jeho mužstvo hrá proti najväčšiemu favoritovi súťaže a aktuálne vedúcemu tímu?
Neobával som sa, zápas som si užíval, chytalo sa mi dobre. Každý z nás mal príležitosť ukázať sa, možno takéto výnimočné stretnutie už v tomto ročníku neodohráme. Všetci spoluhráči podali bojovný výkon. Opäť platilo, že pomohli mne a ja im. Klobúk dolu pred chalanmi.
V minulom ročníku Slovan doma vyhral nad Petrohradom 4:2. Spomenuli ste si na to počas zápasu?
Pamätám si naň. Teraz sme síce taký dobrý výsledok nedosiahli, ale nemali sme k nemu ďaleko… V oboch sme predviedli výborný výkon
Verili ste si pred samostatnými nájazdmi? Mali ste naštudovaných aktérov súpera z predchádzajúceho zápasu z Prahy, ktorý hostia vyhrali po nájazdoch?
Mrzelo ma, že som dostal gól z prvého nájazdu. Nevedel som, ako zakončoval v Prahe Červenka, Kovaľčuk strieľal pod lapačku a medzi nohy. Na to som bol pripravený, šiel do kľučky, našťastie mu puk ušiel. Zrazu som ho videl v roku klziska. Ani neviem, ako sa tam dostal. Brankára Petrohradu naši útočníci neprekonali – a to rozhodlo.
Čo prevláda po takoto zápase – spokojnosť alebo sklamanie?
Sklamanie – a z čoho? Tešíme sa aj z bodu.