Pokojné dni v Tatrách patrili medzi najšťastnejšie chvíle v mojom živote. Takto spomínal na svoju prvú a zároveň poslednú zahraničnú dovolenku Sergej Koroľov, generálny konštruktér sovietskych rakiet a šéfprojektant prvých vesmírnych letov s ľudskou posádkou. Zrejme to bol on, kto poradil Jurijovi Gagarinovi: Ak si máš naozaj oddýchnuť, žiadaj sa aspoň na desať dní na Slovensko, do Vysokých Tatier. Ver mi, neobanuješ…
Ale ako vlastne relaxoval Koroľov, keď ho ubytovali pod krycím menom Sergejev v uzavretom vládnom zariadení neďaleko Štrbského plesa? Údajne odmietol ponúkanú poľovačku i rybačku, vyhýbal sa hlučným posedeniam, spoločenským hrám, ba nechcel ani popíjať. Najradšej bol sám so sebou a svojimi myšlienkami.
Na večeru si zvyčajne pýtal varené zemiaky s kyslým mliekom. Spať chodieval veľmi zavčasu. „Bol to dosť netypický Rus,“ spomínal po rokoch František Semín z Prahy, ktorý mal na starosti pobyt generálneho konštruktéra v Tatranskej Javorine. "Vodku si dal iba raz, ale poriadne, tak naozaj po rusky.“
To Gagarin bol celkom iný "rekreant“ – takmer o 27 rokov mladší ako Koroľov a na rozdiel od neho aj veľmi spoločenský. Navyše v čase, keď sa prvý kozmonaut ocitol na Slovensku, celý svet ho už považoval za celebritu prvej triedy. Nikde sa nemohol objaviť len tak, aby ho ľudia nespoznali.
Napriek tomu česko-slovenské, štátostranou kontrolované médiá o Gagarinovej dovolenke dôsledne a vytrvalo mlčali (vraj aby ho nikto zbytočne nerušil). Len zasvätení vedeli, že ju trávi v našich končinách. Tým sa jeho druhý pobyt v Československu zásadne líšil od krátkej oficiálnej návštevy v roku 1961, ktorá sa obmedzila iba na Prahu.
Článok vyšiel v hokejovom špeciáli Slovan KHL 17. septembra
Ale aj teraz musel po prílete z Hviezdneho mestečka pri Moskve absolvovať českú predohru – najprv pobudol v Karlových Varoch a v utorok večer 12. júla priletel do Košíc. Ďalšie Gagarinove kroky môžeme rekonštruovať najmä vďaka Jozefovi Pitekovi, v tom čase krajskému mládežníckemu funkcionárovi, ktorý už nie je medzi nami, ale kedysi nám odovzdal rukopis svojich spomienok. Gagarinova prvá cesta z košického letiska viedla do chatovej osady na jazere Izra. Čakal ho tam táborák, živánska a spoločnosť mladých ľudí prevažne z Prešova. V jednej z chát kozmonaut aj prenocoval.
Ráno sa išlo na ryby, ibaže kozmonautovi tie izerské akosi „nebrali“. Ťahalo ho to do slovenských veľhôr, ale "povinnej jazde“ sa nemohol vyhnúť. V stredu predpoludním musel absolvovať prehliadku Východoslovenských železiarní.
V oceliarni mu navliekli hutnícky habit a do rúk dali zlievačskú lyžicu, aby načrel do roztaveného železa. „Išlo mu to od ruky, nie náhodou sa kedysi vyučil za zlievača,“ tvrdil Pitek. Kozmonautovi ukázali aj slabing a vyzvali ho, aby pohol obrábacími pákami. To však odmietol so slovami: „Eto ne mojo delo.“
Namiesto borovičky slivovica
Cestou do Popradu v stredu popoludní sa sprievod so vzácnym hosťom zastavil v spišskej obci Jablonove. V tom čase tam sídlilo ukážkové JRD, aké zvyčajne prezentovali zahraničným delegáciám. Ešte žije vtedajší ekonóm a neskorší dlhoročný predseda tohto družstva. Čím ho prekvapil Gagarin? "Nečakal som, že bude takej nízkej postavy,“ odpovedá Ján Hudáček. "Mám iba 160 centimetrov, a on bol o dobrých päť centimetrov nižší. Na fotografiách vyzeral oveľa vyšší…“ Po krátkej obhliadke hospodárstva sa pobrali na Spišský salaš, ktorý patril jablonovskému družstvu a bol v tom čase jedným z prvých zariadení tohto druhu na Slovensku. Čím počastovali Gagarina najskôr, spišskou borovičkou? "Vôbec nie,“ vyvádza nás z omylu Hudáček. "Mal som za úlohu zohnať slivovicu Jelínek, vraj hosť jej dáva prednosť.“ Nič to, domáci sa neurazili a prípitok striedal prípitok podľa slávnej sovietskej zásady, že ak sa nepripíja, tak je to praobyčajná pitka. A s prípitkami? S prípitkami je to už masovopolitická práca!
Foto: ARCHÍV
Pilo sa, pilo, ale i výdatne zajedalo. "Pohostili sme Gagarina všetkými našimi špecialitami,“ vypočítava Hudáček. "Podávali sa polievky fazuľová i kapustová, halušky s bryndzou, pirohy i baraní guľáš… A hosťovi všetko náramne chutilo.“
O čom sa bavili za bohatým stolom? Podľa toho, čo si pamätá Hudáček, najmä o hospodárení ich JRD. Pitek si však spomenul, že reč zašla aj na úspechy vtedajšej československej hokejovej reprezentácie.
"Gagarin mal rád hokej a obdivoval Joža Golonku. Zároveň ľutoval, že ich zborná nemala vtedy takého útočníka. Priznal sa, že keď mal vo vzájomných zápasoch puk na hokejke Golonka, zvieralo mu srdce. Ako povedal, Golonkova palica ustavične hrozila gólom.“ Už vyše dvoch hodín sa zdržiavali na salaši, preto predseda družstva Pavol Bujňák odovzdal vzácnemu hosťovi pripravený darček – vyrezávaného Jánošíka s valaškou – a išlo sa ďalej.
Fešná zväzáčka ho nezaujala
Gagarin chcel po päťročnej pauze opäť veľmi do kozmu a Koroľov, kým žil, mal s nim veľké plány. Najprv počítal s Gagarinom ako veliteľom prvej vesmírnej lode, ktorá pristane na Mesiaci. Keď však generálny konštruktér zistil, že Američania sú v prípravách na Lunu ďalej ako Sovieti, rýchlo sa preorientoval na "červenú planétu“.
Gagarin podľa tohto scenára mal byť veliteľom jednej z posádok, ktoré poletia na Mars. A prvý let sa mal uskutočniť už v roku 1974! V nedávno vydanej životopisnej knihe píše o tom ruský historik Lev Danilkin.
V stredu večer 13. júla prišiel Gagarin so sprievodom do Popradu, kde ho vítali predstavitelia mesta i okresu. Spoločne potom odišli do Tatranskej Javoriny. V tamojšom vládnom loveckom zámočku prvý kozmonaut oddychoval.
Pamätníci tvrdia, že z jeho balkóna býval pohľad, aký ťažko hľadať inde vo svete. V susedstve totiž ešte nestál hotel Poľana (dnes po rekonštrukcii sa volá Kolowrat) – postavili ho až v roku 1977 – ani dva novšie bungalovy, ktoré slúžia poslancom parlamentu. Ale Gagarin nebol Koroľov, mal iba 32 rokov a muž v plnej sile sa v tomto veku sotva uspokojí s pohľadmi na končiare veľhôr…
Je zaujímavé, že Gagarina i Koroľova vypravil Kremeľ na zahraničnú dovolenku bez manželiek. Ako keby sa členovia sovietskeho politbyra obávali, že dve kozmické esá im môžu zdrhnúť na Západ, bárs oddychovali v "bratskom“ socialistickom Československu a pod bedlivým zrakom dvoch tajných služieb.
„Vrchnosť ma poverila delikátnou úlohou,“ prezradil Pitek. "Mal som pri všetkej diskrétnosti zabezpečiť Gagarinovi oddych na najvyššej úrovni, vrátane šikovnej spoločníčky.“ Po vyčerpávajúcom hľadaní sa vraj na to podujala istá Košičanka, preverená zväzáčka, ktorá, skrátka, mala rada mužov.
Gagarin sa jej však ani nedotkol a nakoniec skončila v náručí jedného ochrankára. Organizátori dovolenky to nechápali, nemohli predsa vedieť, že prvý kozmonaut už raz doplatil na svoje donchuanstvo, pričom tiež na dovolenke.
Foto: ARCHÍV
Stalo sa to už po jeho vesmírnej anabáze, iba pol roka po nej, v letnej rezidencii kremeľských vládcov Foros na Kryme. Gagarin tam oddychoval so svojou ženou Valentinou, oboma dcérkami a Germanom Titovom, ktorý letel do vesmíru ako druhý. Pravdaže, nemohol tam chýbať prísny až asketický generál Nikolaj Kamanin, zodpovedný za výber a výcvik sovietskych kozmonautov. Práve z jeho denníkov vydaných posmrtne vyplynulo, ako sa Gagarin zahľadel vo Forose do mladej zdravotnej sestry Maše, ako sa do jej zamknutej izby dobíjala Valentina a ako zjavne potrundžený Jurij utekal pred manželkou cez balkón izby. Spadol pritom z dvojmetrovej výšky do tmy tak nešťastne, že si rozbil hlavu. Odvtedy mal nad ľavým obočím hlbokú jazvu.
Po tejto afére musel Gagarin Kamaninovi odprisahať, že so záletmi definitívne skončil a bude sa správať vždy tak, ako sa na prvého kozmonauta sluší a patrí.
Úskalia slovenskej hádzanej
Zato „slovenskej hádzanej“ sa chvíľami oddával bez akýchkoľvek zábran. Napokon, bolo verejným tajomstvom, že Gagarin si rád vypil. Z preslávených vinárskych pivníc v Moldavsku údajne nevychádzal tri dni a tri noci. A keď napokon vyšiel, museli ho podopierať z oboch strán. V Tatrách sa našťastie nič podobné neudialo. Raz síce vypil Gagarin nad svoju mieru aj tu a "navyše pojedol čosi také, čo mu nesadlo,“ ako dodával Pitek. Skrátka, nepomáhalo nič, ani sóda bikarbóna. Bezradný Pitek potom poradil Gagarinovi liečiť sa po slovensky a strčiť si prsty do hrdla. Kozmonautovi sa hneď uľavilo a s uznaním povedal: "Josif, ty fakir.“
V Anglicku sa práve konal svetový šampionát vo futbale. Spoločne si pozreli zápas Maďarsko – Portugalsko. Gagarin vraj držal palce Maďarom, ale nebol spokojný s ich výkonom. Nakoniec sa roztrpčený utiahol ku kozubu. „Maďari to pokazili,“ povedal. Za majstra už potom tipoval Brazíliu.
A tak to pokračovalo niekoľko dní. V posledné ráno si privstali a išlo sa na ryby. Tentoraz mal Gagarin šťastie a chytil niekoľko pstruhov. Popoludní si prezrel Štrbské pleso. Jazero ho zlákalo, aby sa v ňom vykúpal. Keď sa znovu obliekal, nahrnuli sa turisti a pýtali autogramy. Večer sa vrátili do Košíc. "Na letisku som mal pocit, že si u nás oddýchol, ale už ho to zasa ťahalo domov,“ spomínal Pitek.
Foto: ARCHÍV
Doma však nečakalo prvého kozmonauta nič dobré. Koroľov nečakane zomrel pri zdanlivo nekomplikovanej operácii a sovietsky kozmický program bez jeho jasnozrivosti a nástojčivosti začal prešľapovať na mieste „Kým žil on, boli sme prví,“ dodnes nostalgicky vzdychajú Rusi. Gagarina síce zaradili do plánu letov na rok 1967, ale už iba ako dubléra Vladimira Komarova. Možno však mal šťastie, že ho nemusel zaskakovať – Komarov totiž zomieral v strašných mukách v nefunkčnej lodi.
Tým sa však Gagarinova zásoba šťastia vyčerpala. Zahynul o rok neskôr pri cvičnom lete. Je možné, že v tom sekundovom filme, v ktorom sa človeku zvyčajne premietne celý jeho život, uvidel Gagarin ešte raz a naposledy aj slovenské Tatry s ich Javorinou…