Doprial by som Slovanu postup, ale bojujem o zmluvu, vraví Lašák

13.02.2013 12:00
Ján Lašák
Ján Lašák v plnej permanencii. Autor:

Veľmi sa tešil na októbrový zápas v Bratislave proti Slovanu, no znemožnilo mu to zranenie a s tímom Chabarovska ani necestoval. Po prvý raz by tak mal chytať proti slovenskému nováčikovi v KHL dnes v Moskve, už v drese Spartaka.

"Nedá sa to porovnať. V Bratislave vraj panuje výborná atmosféra. Predpokladám, že to tam vyzerá, ako keď sme s reprezentáciou hrali na majstrovstvách sveta v Ostrave. V Moskve toľko ľudí nepríde,“ hovorí skúsený brankár Ján Lašák.

Bude duel proti Slovanu pre vás napriek tomu niečím výnimočný?
Samozrejme, v Slovane mám veľmi veľa kamarátov. Teším sa na vzájomné doberanie, lebo budeme bývať v tom istom hoteli. Mám rád aj zápasy, v ktorých nastúpim proti slovenskému brankárovi. Vždy som si všímal, kto chytá na druhej strane. Teraz je nás v lige viac, je to malá motivácia navyše.

Slovanu chýba len pár bodov a o postupe do play off môže rozhodnúť už víťazstvom nad Spartakom. Viete o tom?
Je mi jasné, že musia vyhrať. V opačnom prípade by si mohli zbytočne skomplikovať situáciu pred záverečnými dvoma duelmi, pričom hrajú aj v Donecku. Ja by som im postup doprial, ale bojujem o zmluvu. (smiech)

Čo hovoríte na doterajšie vystúpenia Slovana v KHL?
Vzhľadom na rozpočet hrali vynikajúco. Ľudia v klube a hráči si play off naozaj zaslúžia.

Môžu v prípade postupu narobiť vo vyraďovacej časti problémy aj silným ruským klubom?
Keby ostali v tíme Višňovský a Sekera, tak by som nepochyboval, že prejdú minimálne cez prvé i druhé kolo. Višňa a Seko patria k najlepším ofenzívnym obrancom v Európe a ich odchod poznamenal slovanistickú presilovku. Aj bez nich však môžu prejsť cez prvé kolo. Potom sa už môže stať čokoľvek.

Do Spartaka ste prišli počas sezóny. Zvykli ste si rýchlo?
Človek si na dobré rýchlo zvykne. Klub funguje celkom dobre, aj starostlivosť o hráčov je na vysokej úrovni. Cestovanie je oproti Chabarovsku parádička. Preto mi zvykanie dlho netrvalo.

Už keď ste prichádzali do klubu, nádeje na play off boli veľmi nízke. Bolo náročné, vyrovnať sa s tým?
Keď som prišiel, ešte som dúfal, že by sa nám play off mohlo podariť, aj keď sme už mali veľmi malú šancu. Vravel som to spoluhráčom. Smiali sa a opýtali sa ma, či verím aj na Santa Clausa.

Je pre vás náročné motivovať sa v takej situácii na zápasy?
Mne vždy o niečo ide. Takmer dva mesiace som bol doma a čakal na šancu, hokej mi chýbal. Navyše som si vybojoval pozíciu jednotky, čo sa mi páči. Keď mám jasné miesto, zvykne sa mi dariť. Striedanie po každom zápase, ako tomu bolo v Chabarovsku, vyslovene nemám rád. Aj v úvode tohto ročníka, kým som bol v Amure jednotka a chytal všetky duely, to bola paráda.

Teší sa mužstvo na Pohár Nádeje, pre tímy ktoré nepostúpia do play off?
(smiech) Ťažko povedať. Vždy je lepšie hrať ako trénovať, ale motivácia tam asi nebude najvyššia. Uvidíme, aké to bude. Ešte máme pred sebou tri zápasy v základnej časti a na konci veľké derby proti CSKA, takže na Pohár Nádeje zatiaľ nemyslíme.

Už vám v klube ponúkli predĺženie zmluvy?
Do mužstva som prišiel s tým, že zabojujem o zmluvu na ďalšiu sezónu. V klube sú zatiaľ maximálne spokojní, mrzí ich len to, že som neprišiel trochu skôr, ale to nie je moja chyba. Do konca mesiaca by sa mali vyjadriť, ako to vyzerá s novým kontraktom.

Na život v Moskve ste si asi zvykli bez problémov.
Moskvu som poznal ešte z pôsobenia v Mytišči. Teraz som tu bez rodiny, bývam v hoteli a väčšinu času trávim spolu s Jarom Obšutom, ktorý je v rovnakej pozícii. Zháňať si byt dva mesiace pred koncom sezóny nemalo zmysel. Navyše mám školopovinné deti. Lepšie je stráviť krátky čas sám a keď sa vyskytne možnosť, odskočím si domov.

Akú formu dopravy po Moskve väčšinou volíte?
Cez týždeň využívam najmä metro, v sobotu alebo v nedeľu, ak sú prázdne cesty, zastavím si nejaké auto, ktoré ma odvezie za vopred dohodnutú sumu, kam chcem. Nikdy som s tým nemal problém, je to bezpečné. Moskovské metro je krásne. Keď človek vidí tie stanice a uvedomí si, aké sú staré a obrovské, je to úžasné. Stanicu Sokolniki, ktorá je pri nás, postavili v roku 1934. Klobúk dole. Pre turistu je moskovské metro nabité históriou, skrátka zážitok.

Pomýšľate ešte na reprezentačný dres?
Ambície mám. Pozvánku by som neodmietol. Ale som realista. Jedna vec mi v živote nikdy nechýbala a tou je schopnosť uznať kvalitu konkurencie. Tá je teraz obrovská. Navyše, všetci vedia, aký je môj názor na možnosť ísť na šampionát v pozícii tretieho brankára. Rád to prepustím Julovi Hudáčkovi, nech sa ešte učí a potom nech vletí do NHL a všetky skúsenosti využije.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk