Prestížny zápas, veľká rivalita medzi Čechmi a Slovákmi a oboma hlavnými mestami, či skutočnosť, že Praha patrí medzi najkrajšie destinácie na svete sa v piatok a v sobotu hovorilo v centre mesta popri angličtine, francúzštine či ruštine hlavne po slovensky.
Slovanisti sa postarali v Česku doslova o inváziu. Jedna polovička Bratislavy bola kvôli sviatkom na východe republiky, tá druhá, nažhavená belasým hokejovým boomom, išla na hokej do Prahy. „Vybavil som si voľno v robote, mal šťastie a získal lístky a šiel si užiť skvelý zážitok. Vyhrali sme 2:1, Slovan bol v Prahe doma, čo viac si môžem priať?“ hovoril fanúšik Juraj odetý do dresu a šálu a dodal: „Ani mi nevadí, že vlak ma vysadí o šiestej v Bratislave a o siedmej mám byť v robote.“
Dve hodiny pred zápasom sa okolie Tipsport Arény začalo meniť na belasé teritórium. Pokrik „My sme tu doma“ predznačoval, ako bude vyzerať priebeh celého zápasu. „Bolo to niečo neuveriteľné. Už pri rozkorčuľovaní som vedel, že budeme doma. Lev fanúšikov nemá, oproti našim nemali šancu. Už len pre ľudí sme museli vyhrať,“ vravel po zápase Ľubomír Višňovský.
Foto: TASR
Lev sa v KHL posledné týždňe trápi a o jeho zápasy nie je veľký záujem. I preto si tisíce Slovákov kúpili lístky do domáceho sektoru.
„Naposledy som hral na Sparte v drese Vsetína vo finále českej extraligy. Vyhrali sme a získali titul. Bolo tu vtedy veľa hosťujúcich faušikov a parádna atmosféra, ale to čo bolo dnes, to som ešte v živote nezažil a myslím si, že len máloktorý hokejista mal také šťastie. Hrali sme vonku, v inom meste, v KHL a boli sme doma! Naši fanúšikovia boli po celom štadióne a nám sa podarilo získať tri body. Bolo to perkfetné,“ komentoval Ján Lipiansky.
Pri nástupe hráčov na hraciu plochu nevykričal domáci fanklub ani jedného hráča. Slovanisti, tradične, Šatana, Višňovského, Kukumberga, Hudáčka či brankára Janusa. Následne pražskou arénou znela slovenská hymna, ktorú spievali tisíce hrdiel. Pri českej hymne nastalo v hľadisku ticho. Počuť bolo len operného speváka.
O pár sekúnd neskôr sa už arénou niesol pokrik: „Vstaňte, keď ste belasí,“ a vyše dve tretiny haly sa postavili a dostali do varu. „My sme tu doma, belasí majstri, Slovan, Kde máte fanúškov, Kto neskáče nie je Slovák hop-hop-hop,“ bavia sa v následných minútach zaplnené tribúny.
Keď na konci prvej tretiny strelil Roman Kukumberg prvý gól zápasu, fanúšikovia sú vo vytržení. „To je náš chalan z Trenčína,“ poteší sa jeden z fanúšikov a o pár sekúnd kričí: „Slovan!“
Foto: TASR
„Cítil som sa ako v Bratislave. Fanúšikovia boli úžasní. V kútiku duše som aj veril, že by som mohol skórovať. V kabíne som na to vypísal i odmenu,“ prezradí po zápase jediný Čech v tíme Slovana a autor víťazného gólu Michal Vondrka.
Tridsaťročný útočník zažil vďaka fanúšikom Slovana zaujímavý hokejový paradox. Dlhé roky totiž hrával za Slaviu Praha. Teraz mu tlieskala aréna, kde hráva svoje zápasy jej odveký mestský rival Sparta. „Po tých minulých rokoch, no, nikdy mi nenapadlo, že by sa takéto niečo stalo,“ priznal so smiechom.
Početnosť fanúšikov Slovana na zápase ho príjemne šokovala: „Mal som také tušenie, že ich bude dosť, ale tak veľa? UAU! Toto je pravý hokejový boom. Fanúšikovia v Bratislave sú naozaj úžasní, veď už na prípravné zápasy chodilo deväť tisíc ľudí. S domácimi fanúšikmi sa to vôbec nedalo porovnávať. Naozaj som sa cítil ako doma,“ tešil sa Vondrka. Po jeho góle nastala v hľadisku pravá eufória.
Foto: Ivan Majerský
Keď Jakub Voráček strelil v tretej tretine kontaktný gól na 1:2, postavilo sa pár fanúšikov a radovalo sa. Kuriózne vyznela snaha domáceho hlásateľa, ktorý na trikrát vyhlasoval krstné meno strelca gólu, no namiesto hlasitého skríknutia priezviska, prišiel zo strany divákov len hlasitý piskot.
Slovanisti napokon dôležitý a prestížny zápas zvládli a tak ako je ich zvykom v Bratislave si i v Prahe užili oslavný rituál na pokrik: „Vstaňte, keď ste belasí!“
