Napriek prevencii ruské médiá písali, že váš štart v Košiciach ohrozovalo zranenie. O čo šlo?
To hokejista radšej neprezrádza.
V zámorí sa aspoň uvedie, či ide hornú alebo dolnú polovicu tela…
O dolnú. Ale som tu a nastúpim.
Prečo ste sa rozhodli pokračovať v kariére v Moskve? Radili ste sa s otcom? S kým najviac?
S mojím agentom, otcom i niekoľkými hráčmi, ktorí v Rusku už pôsobili. Rozhodol som sa tak preto, lebo som už nechcel pendlovať hore-dolu medzi NHL a farmou v AHL. Chcel som ísť do kvalitného tímu, kde by som pravidelne a veľa hrával – nielen v tretej alebo štvrtej lajne. V AHL sa pritom hrá trošku inak ako v NHL. Chcem celú sezónu odohrať v jednej súťaži.
Z CSKA prišla najlepšia ponuka?
Dá sa tak povedať. Agentovi som naznačil, že by som rád šiel do ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy. Je to predsa druhá najlepšia súťaž na svete, tak prečo nie? Aj v nej môžem napredovať. Keď povedal, že záujem má aj CSKA, súhlasil som. Spokojný bol aj otec.
Prezidentom CSKA je Viačeslav Fetisov. Bývalý skvelý obranca hrával s vaším otcom v tíme NHL v New Jersey, kde boli aj susedmi. Mohlo to zavážiť?
Na to si z detstva dobre pamätám – ako hrával s tatkom. Bývali sme blízko, viem, že boli a stále aj sú dobrými priateľmi. To však môj príchod do CSKA neovplyvnilo.
Čo vám povedal prezident CSKA pri príchode do tímu?
Žartoval. Hovoril, že teraz uvidí otca častejšie než raz alebo dvakrát za rok, keď sa stretávajú na rôznych exhibíciách a charitatívnych zápasoch niekdajších hviezd.
Góly nespomínal? Ste pripravený na to, že vás budú v Rusku porovnávať s otcom?
To ma v začiatkoch porovnávali aj v zámorí – a ešte viac. Nerozmýšľam o tom, nepripúšťam si to. Chcem sa uplatniť svojím štýlom hry. Samozrejme, pre mňa je priezvisko Stastny najväčšia motivácia. Pán Fetisov spomínal aj góly, ale ešte viac užitočnosť pre tím. To mi vyhovuje. Máme veľa šikovných a schopných hráčov, korčuliarsky zdatných. Myslím, že korčuľovanie je aj moja silnejšia stránka.
Foto: TASR
Boli ste predtým niekedy v Moskve?
Nie. Prvý raz som prišiel do hlavného mesta Ruska prvého augusta.
Prvý dojem?
Veľmi, veľmi, veľmi veľké mesto – aj v porovnaní s trojmiliónovým St. Louis, kde bývame. A pár dní nazad veľmi, veľmi veľa smogu. Nič príjemné. Zatiaľ bývam v hoteli, no pozrel som si už aj nejaké byty. Veľa nepotrebujem, som sám.
Považujete návrat do NHL ešte za aktuálny?
Uvidíme o rok, o dva. Zmluvu mám na dva roky, verím, že najlepšia časť kariéry ma ešte len čaká. Hovorí sa, že najlepší vek je okolo tridsiatky. Som na jeho začiatku.
V čom pociťujete najväčší rozdiel oproti zámoriu?
S hokejom problém nemám – nerozlišujem veľmi medzi užším a širším klziskom. S rečou áno, takže zatiaľ jednoznačne v jazyku, to je pre mňa teraz najťažšie. Trošku rozprávam po slovensky – a myslel som si, že budem rozumieť viac. Zatiaľ zachytávam len pár slov. A tak si najlepšie rozumiem so štyrmi Čechmi a kanadským brankárom. Keď treba, tlmočia mi českí spoluhráči.
Za USA ste hrali na majstrovstvách sveta. Nestratíte sa odchodom do Moskvy z očí kompetentných?
To nikdy nevieš. Keď vynikneš a hráš dobre, tak o tebe vedia všade. Dnes je skoro jedno, aký dres obliekaš.
Necítite sa v Moskve sám?
Vôbec nie. Veľa spoluhráčov hovorí po anglicky – a moja najdôležitejšia úloha je teraz zvládnuť ruštinu. Veľa čítam, často skajpujem s priateľmi. Nuda neprichádza do úvahy.
Kedy ste boli predtým na Slovensku? Chodievate každý rok?
Pred rokom sme boli na sesternicinej svadbe. V pondelok mi telefonoval strýko z mamičkinej strany. Povedal, že sa na mňa príde pozrieť. Keď som videl, že odohráme turnaj na Slovensku, potešil som sa.
Máte ešte hokejové túžby?
Keď športuješ, stále musíš mať nejakú túžbu. Mojou je niečo veľké vyhrať, nejakú majstrovskú súťaž, byť najlepší v NHL, KHL, AHL – jedno, kde.
Patrí k snom aj účasť na budúcoročných majstrovstvách sveta v Bratislave a Košiciach?
To by bolo veľmi pekné, ale tak ďaleko nerozmýšľam. Uvažujem nad najbližším zápasom – dnešným a zajtrajším.
Nedáte sa po kariére na politiku? Diskutujete o nej s otcom?
Niekedy diskutujeme, ale myslím si, že politika ma nezláka. Doma sme republikáni – a to je všetko. A najmä – verím, že ešte pár rokov budem hrať.
Chýba vám v Moskve niečo zo života v Amerike?
Nie. Keď ideš niekde inde, musíš sa prispôsobiť pomerom a tamojšej kultúre. To ma teraz čaká. Iste, poznám otcov príbeh, no ja som komunizmus, čo bolo vtedajší systém v Sovietskom zväze i v Československu, nezažil. Vyrastal som v iných podmienkach. Svet sa však mení, Rusko je dnes iné. Ale predsa – chýba mi mama.