Toho sa mu dostalo pred pár dňami, keď bol čestným hosťom hokejového podujatia v Strážskom neďaleko Košíc.
Majster sveta z Prahy 1985 na pocítil, že ľudia na východe ho neskutočne uznávajú. Toľko mu tlieskali a aplaudovali, že sa napokon rozplakal.
Určite si pozrite VIDEO.
Lukáč sa často sťažuje na nedostatok uznania, azda aj preto ho potlesk v Strážskom tak veľmi dojal.
"Spoločnosť nezabúda, históriu predsa nevymažete. Často mám však pocit, že práve hokejové prostredie opomína to, čo sme dosiahli. Uráža ma to.
Hokej sa nenarodil teraz, ani pri vzniku samostatného Slovenska, bol tu aj predtým. No my sa klaniame hráčom, ktorí nikdy nič nedosiahli.
Našťastie, ľudia si pamätajú. Keď im poviem, že dvojnásobný majster sveta, strieborný i bronzový z olympiády a člen siene slávy má 440-eurový dôchodok, chytia sa za hlavu. Vravia, že to nie je možné," povedal pred pár rokmi pre Pravdu.
Čítajte viac V Česku zažil ťažké obdobie, oporou mu bol Hudáček. Najlepší Slovák v extralige po návrate domov žiari a sníva o MS
Pri tej príležitosti si zaspomínal aj na časy, kedy mu hokejové Československo ležalo pri nohách.
"Počas zlatých MS 1977 vo Viedni som bol na izbe s nebohým Vladom Dzurillom, po návrate som zažil neskutočný ošiaľ. Po šampionáte v Prahe 1985 som bol na ulici pán boh (smiech). Čokoľvek som potreboval, nikde nebol problém.
Na polícii, na úrade, u lekárov, dokonca aj v autoškole. Nemal som veľa peňazí – za triumf v Prahe to bolo v prepočte na eurá nejakých 1700 – ale veľa sociálnych výhod. Každý ma poznal. Nikto mi nepovedal nie," prezradil nám.
Odpovedal aj na otázku, čo by bolo, ak by hral hokej dnes.
"Tak si teraz kúpim polovicu Košíc. Bol by som v NHL a doma by ma vítali s červeným kobercom. Keby som vedel, že dôjde k revolúcii, nečakám ani sekundu a zmizol by som. Ako bratia Šťastní.
Kto však tušil, že sa všetko zmení? Nechcel som vystaviť rodinu ani blízkych nepríjemnostiam. Bál som sa, že ich už nikdy neuvidím," dodal.
