Výnimočnou technikou a kreativitou sa útočník Oleksij Myklucha zaradil v aktuálnej sezóne medzi lídrov jedného z kandidátov na titul.
Jeho výkony neušli pozornosti Craiga Ramsayho a Miroslava Šatana, ktorí ho povolali do národného tímu na februárový dvojzápas proti Nemecku.
"Som veľmi šťastný, že si môžem obliecť slovenský dres. Pre každého hráča je snom zahrať si za národný seniorský tím. Telefonicky mi moju nomináciu oznámil tréner Peter Frühauf.
Síce som vtedy spal, ale zavolal som mu hneď späť. Nesmierne ma to potešilo," opisuje svoje dojmy Myklucha pre web hockeyslovakia.sk.
Hokejové začiatky v Kyjeve
V hlavnom mete Ukrajiny začínal s hokejom, keď mal iba dva roky. Jeho rodičia, ktorí sú rýchlokorčuliarski tréneri, ho v športe vždy podporovali.
„Mamka vravela, že som mal veľa energie. S otcom museli čosi vymyslieť, aby som ju využíval. Vraj vtedy nebolo možné zohnať na mňa výstroj. Všetko, čo naši kúpili, bolo o tri čísla väčšie,“ spomína Myklucha.
Zlepšiť techniku korčuľovania mu pomohli aj lekcie v krasokorčuľovaní či šortreku. Keď začal s pravidelnými hokejovými tréningami, musel vstávať skoro ráno, aby sa dostal na druhý koniec Kyjeva.
"Bolo to naozaj náročné. Rodičia mali veľa práce, ale napriek tomu ma vozili na tréningy. Po nich sme vždy stáli v neskutočne dlhých kolónach. Ľudia sa tam stále niekam ponáhľajú a potom je chaos.
Môžem povedať, že vtedy som bol viac v aute ako na ľade,“ naznačil o svojich začiatkoch Myklucha pre portál tvnoviny.sk.
Čítajte viac Veľkohubé vyhlásenia odo mňa nečakajte. Finančná situácia v klube? Je to vizitka majiteľov, vraví manažér Popradu
V desiatich rokoch hrával súťaž v Bielorusku. Dôvodom bola neochota ostatných tímov cestovať do Kyjeva.
"Vtedy sme vôbec nemohli hrať zápasy doma. Jednoducho nechceli chodiť k nám a museli sme hrávať všetky duely u súperov, takže aj to bolo dosť ťažké,“ konštatuje talentovaný hokejista, ktorý sa narodil v poľskom meste Bialistok.
Dorozumie sa v siedmich jazykoch
Z Kyjeva sa do Spišskej Novej Vsi presťahovali Mykluchovci, keď Oleksij postupne končil základnú školskú dochádzku. Jeho otec prijal ponuku reprezentačného trénera v šortreku.
Vtedy sa stretol s mládežníckym hokejovým koučom Ladislavom Karaffom. Ten navrhol, aby jeho syn prišiel hrať na Slovensko.
„Bolo jasné, že v Spišskej bude lepšie hokejové zázemie i kvalitnejšia súťaž v porovnaní s Ukrajinou. Zároveň som bol súčasťou hokejovej triedy, ktorá mala zladený študijný program s tréningami i zápasmi. Preto ani navštevovanie slovenskej školy nebolo náročné,“ vraví Oleksij.