Bývalý reprezentačný útočník Dávid Skokan (34) pred necelým mesiacom ukončil hráčsku kariéru pre zdravotné problémy s kolenami.
Dlho bez hokeja však nezostal. Prijal ponuku Spišskej Novej Vsi, kde sa stal trénerom zručností (skills coach) a venuje sa aj mládeži.
Aké náročné bolo pre vás rozhodnutie definitívne skončiť s aktívnou kariérou?
Keďže neviem robiť veci inak ako na sto percent, usúdil som, že to bude najlepšie riešenie. Mám tri deti a onedlho 35 rokov. V deň, kedy som sa rozhodol a napísal na sociálne siete, že končím s hokejom, som si aj poplakal. Hokej som hral celý život. Nebolo to ľahké rozhodnutie.
Aký bol hlavný dôvod?
Začiatkom roka som sa zranil. Museli mi operovať ľavé koleno. V máji som začal s letnou prípravou na novú sezónu. Po dvoch týždňoch mi začali opúchať kolená. V ľavom sa mi tvorila cysta a každé tri až štyri dni mi museli vyťahovať vodu z kolena. Trvalo to asi dva mesiace. Pichali mi kortikoidy.
Pozrite si v galérii koľko dávajú kluby na platy hráčov:
Keď sa to konečne dalo ako-tak dokopy a znova som začal trénovať, opuchlo mi pravé koleno. Urobili mi rezonanciu oboch kolien a zistili, že mám v ľavom pooperačnú cystu, ktorú musia vyrezať a v pravom je poškodená chrupavka a meniskus. S oboma kolenami som šiel na operáciu naraz. Po rehabilitácii som skúsil ísť na ľad, ale obmedzovalo ma to v pohybe.
Napriek tomu ste sa ešte pokúsili o návrat.
Ozvali sa mi štyri kluby, pričom jeden mal o mňa veľký záujem. V októbri mi dokonca zaplatili rezonanciu oboch kolien. Zistilo sa, že ľavé je na tom lepšie, ale na pravom mám zničenú chrupavku.
Potreboval by som krvnú plazmu a ani tá by nezaručila, že mi koleno prestane opúchať. Preto som sa definitívne rozhodol pre koniec.
Veľkú časť kariéry ste odohrali na Slovensku a v Česku. Obliekli ste si aj reprezentačný dres na MS. Ktorý moment vám najviac utkvel v pamäti?
Okrem olympiády a NHL som si zahral prakticky takmer všade. Hral som v zámorí, v KHL, v Nemecku, Česku a samozrejme doma na Slovensku. Trikrát som si zahral na junorských MS, čo sa podarilo len pár chlapcom ako Marián Hossa, Erik Černák, Ľubo Vaic a ďalší.
Pochodil som celý svet. Nikdy som nemal vážnejšie zdravotné problémy, až v poslednej sezóne. Telo mi samo povedalo: Dávid, už stačí! Hokeju som dával všetko. Kariéru som mal peknú a úspešnú. Na Slovensku som si zahral v top kluboch.
Draftovali ma New York Rangers. Mám až zimomriavky, keď si na to spomínam. Úžasné bolo, keď ma tréner Svozil vytiahol do áčka Popradu v 16 rokoch.
Nikdy nezabudnem, ako som si prvýkrát zahral na MS v Minsku za mužskú reprezentáciu. Chýbajú mi plné štadióny a fantastická atmosféra. Krásnych spomienok mám veľa.
V Slavii Praha ste si zahrali pod trénerom Vladimírom Růžičkom, ktorý aktuálne vedie Slovan Bratislava. Čo o ňom môžete prezradiť?
Na trénera Růžičku nedám dopustiť. Pod jeho vedením som sa dvakrát dostal na seniorské MS, najskôr zo Slavie a následne, keď ma viedol v Chomutove. Z hráčov dokáže vytiahnuť maximum. Má neskutočný dar. Vie skvele trénovať. Je veľmi prísny a zakladá si na disciplíne.
Čítajte viac Nový spoluhráč Réwaya? Stať sa ním má Fín odsúdený zo znásilnenia. V klube by sa zaradil k problémovým typom
Slovanu dokáže pomôcť svojm odhodlaním i pracovitosťou. Oproti začiatku sezóny dosiahol s tímom progres. Káder ešte potrebuje posilniť. Myslím si, že pred sezónou urobil Slovan chybu, keď nezískal kvalitnejších domácich hráčov. Tým pádom musí teraz kvalitu hľadať v zahraničí.
Na ktorých spoluhráčov budete najviac spomínať?
Ani neviem, kde mám začať. Mojím vzorom bol Joe Sakic z Colorada, podľa ktorého som nosil na drese číslo 19. K nemu som vzhliadal nielen ako k hráčovi ale aj k človeku.
Keď som išiel hrať za Slovan ako mladý chalan, obdivoval som Jána Lipianskeho, Romana Kukumberga, s ktorým som hral v jednom útoku a v neposlednom rade Mira Šatana.
V Slavii boli skvelí hráči ako Jaroslav Bednář, Roman Červenka, Vladimír Sobotka, mladý Vlado Růžička, s ktorým sme hrali v jednej päťke aj s Tomášom Hertlom. Ten bol vtedy ako 18-ročný najlepším strelcom tímu. V reprezentácii som si zahral s Lacom Nagyom. Bolo ich veľa.