Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Hokej v rodnom meste? Po prehre mám pocit, že ma sleduje celá Nitra

Pred tromi rokmi, v dôležitom zápase play off, požiadal rozhodcu, aby zrušil trest pre Trenčana Branka Radivojeviča. Hoci to tak mohlo vyzerať, nefauloval ho. Obranca Nitry Miroslav Pupák (37) doteraz nechápe, aký veľký rozruch jeho gesto vyvolalo.

30.03.2022 17:00
Miroslav Pupák Foto:
Miroslav Pupák z Nitry.
debata

„Asi niečo zlé je v našej spoločnosti, keď sa stane takáto normálna vec a je okolo toho toľko rozruchu,“ spomína si pred štvrtkovým pokračovaním štvrťfinálovej série proti Popradu (2:2 na zápasy) nitriansky veterán.

Vernosť klubovým farbám sa v hokeji až tak nenosí. Čo sa musí stať, aby hráč odohral za jeden klub 752 zápasov?

Je to moje rodné mesto. Nikdy som sa preč nehrnul, vyhovuje mi to, mám tu aj rodinu. Ale úprimne, ak by som bol väčšou hviezdou, zrejme som niekde inde.

Zaujímate sa o štatistiky?

Iba letmo. Sem-tam niekto niečo spomenie. Nitrianske štarty si však neznačím (úsmev).

Ale nad 1259 extraligovými zápasmi Arneho Krotáka asi aj vám zostáva rozum stáť…

A to doslova. Neskutočné číslo. Keď si predstavím, koľko si toho človek pri hokeji vytrpí a „užije“ zranení. A nielen to, Arne hral po celý čas parádny hokej. Klobúk dole pred ním. Bol pán hokejista.

Odmietli ste niekedy zaujímavejšiu ponuku len preto, aby ste zostali v Nitre?

Boli roky, keď som mal možnosť odísť, ale mám dieťa a manželku, ktorá tu má dobrú prácu. Ak sa aj posledné sezóny niečo objavilo, vôbec ma to nezaujímalo. Keď mala Nitra záujem, nebolo čo riešiť. Bola pre mňa prvoradá.

Vraví sa, že play off je o srdciaroch. Čísla hovoria, že väčšieho nitrianskeho nenájdeme.

(smiech) Nuž, som tu už nejaký ten piatok. Tiež si myslím, že ak hrá hokejista doma, všetko vníma inak. Aj play off. Ľudia ho predsa len viac poznajú, keď sa po prehre prechádza po meste, ihneď má pocit, že sa všetci za ním obzerajú, aj keď to vôbec nemusí byť pravda.

SR Hokej TEL 1/4 4. zápas Košice Michalovce valtone Čítajte viac Vypredaná hala? Takú som na Slovensku ešte nevidel

Čo vám povedali doterajšie štyri duely proti Popradu?

Len to, čo sme čakali. Počas sezóny mali zranených niekoľko kľúčových hráčov, pred play off sa vrátili na ľad. Ihneď je to iné mužstvo, tušili sme, že to nebude pre nás žiadna prechádzka. Tak aj séria vyzerá. Je to otvorené.

Odteraz môže byť každé zaváhanie fatálne.

Je to tak. Spomínam si na play off, keď sme hrali proti Zvolenu, polovica mužstva bola dochrámaná, jednoducho outsideri. Prehrali sme domáci zápas a vonku nám mohol súper ukončiť celú sezónu. A my sme to zvládli. Play off je kúzelné, ak aj prehrávate, vždy sa to dá otočiť. Treba sa pozerať len na najbližší zápas, všetko ostatné je nezmysel.

Máte radi play off?

Predovšetkým tento rok sa mi páči. Vyšlo to nádherne, ľudia sa konečne mohli vrátiť na tribúny. Aj preto som rád, že hráme proti Popradu, lebo aj pod Tatrami majú skvelých fanúšikov. Veľmi nám chýbali, sem-tam sme si v šatni pustili aj video s nimi, aby sme si s chlapcami pripomenuli, čo je to pravá hokejová atmosféra. V Nitre sme na to veľmi doplatili. Po emočnej aj finančnej stránke.

Pred tromi rokmi ste v dôležitom zápase play off urobili veľké gesto. Upozornili ste hlavného rozhodcu, aby Branka Radivojeviča nevylúčil, lebo vás nefauloval. Ak raz budete bilancovať kariéru, kam zaradíte tento moment?

Vôbec som to neriešil, nevnímal som to ako nejakú udalosť. Až keď sa to začalo rozoberať v médiách. Asi niečo zlé je v našej spoločnosti, keď sa stane takáto normálna vec a je okolo toho toľko rozruchu. Dostal som aj nejaké ocenenie, potešilo ma, ale takéto haló som naozaj nečakal.

Na čo v tej chvíli myslí hokejista?

Samozrejme, aj vtedy tam boli emócie, zároveň mi to však prišlo veľmi prirodzené. Branko mi chcel nadvihnúť hokejku a štrajchol ma po ramene. Reflexívne som uhol hlavou. Mohlo to vyzerať, že ma trafil do tváre. Ak by som to tak nechal, asi by som sa len ťažko na seba na druhé ráno pozrel do zrkadla.

Šimon Nemec Čítajte viac Supertalent Nemec: Mám 18, dovolia si ku mne viac. Uši však nesklopím

V roku 2007 ste dostali trojmesačný dištanc za potiahnutie rozhodcu za ruku. Pripomenie vám to občas niekto?

Zhodou okolností som pred hodinou o tom rozprával chlapcom v kabíne. Väčšina o tom ani len netušila. Celkom sa na tom zabávali, nechápali, že práve ja, keďže nie som konfliktný človek. Musím však povedať, že to bolo veľké nedorozumenie, ktoré som už potom nemohol vysvetliť.

Čo sa vtedy stalo?

Na štadióne bol veľký hukot a vylučovali nám hráča. Čiarový arbiter prišiel k striedačke a hovoril číslo, ktoré pôjde na trestnú lavicu. Vravel som mu, že ten hokejista ani nebol na ľade, ale keďže ma nepočul, položil som mu ruku na plece. Bez afektu. Rozhodca zrazu zakričal, aby som ho pustil, odtlačil moju ruku, pričom mi vyletela rukavica. Niektorí chlapci boli pred Disciplinárnou komisiou a keď sa vrátili, oznámili mi, že aj ja som vyfasoval trest. Bolo to o mne a bezo mňa.

Urobili by ste to – v rovnakej situácii – aj dnes?

Vôbec som nebol vtedy nahnevaný. Chcel som to rozhodcovi len vysvetliť. Ale asi som mal byť ticho a sedieť na striedačke.

Ako sa z útočníka stane obranca?

Vždy som bol typom útočníka, ktorý – keď sa viedlo 1:0 – radšej bránil, ako by sa mal snažiť o víťazstvo 6:4. Nepotreboval som k osobnému šťastiu streliť dva góly. Prvýkrát ma v obrane vyskúšal tréner Stavjaňa počas play off, neskôr mi to akosi prischlo. Nič lepšie sa mi nemohlo stať – predĺžilo mi to hokejovú kariéru.

Neťahá vás to občas aj dopredu?

Dvakrát som si tam zahral, keď sme mali v mužstve maródku. Postavili ma k Adamovi Sýkorovi s Ondrejom Molnárom, ktorí sú dohromady odo mňa mladší. Potom sme si robili žarty, že sme mladé útočné trio. Bavilo ma to s nimi, ale v obrane som už predsa len viac doma.

Dávid Skokan Čítajte viac Tréning, šlofík, učenie. Hokejovému oteckovi sa lepšie hrá s bolesťou

Vaším veľkým vzorom je vraj Joe Sakic.

Otec mi dal kedysi do rúk článok o ňom, v ktorom sa písalo, ako tvrdo trénuje, či o jeho indiánskych predkoch. A ja som zasa frčal na Vinnetouovi, takže sa to premietlo aj do hokeja (úsmev). Odvtedy som ho sledoval. Ale ktovie, možno keby mi podstrčili iné noviny, obdivoval by som niekoho iného. Ale Sakic bol fantastický hráč.

Viete, čo vás spája?

Nie.

Klubová vernosť a obaja ste ako 31-roční slávili ligový triumf…

To som nevedel. Takže ho ešte môžem prekonať (úsmev). Krásne. Dúfam, že sa mi to podarí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #HK Nitra #Miroslav Pupák