Michal Sersen si pred dnešným extraligovým duelom s Popradom prevezme dres s číslom 656, ktorý reflektuje jeho rekord v počte odohratých zápasov v belasom drese.
„Verím, že ešte nejaké pridám, najmä nech sú víťazné. Triumf nad Popradom by sa nám hodil,“ vraví kapitán Slovana, ktorý klubu pomohol k štyrom majstrovským titulom.
Klubový rekordér a legenda. Ako vám to znie?
Necítim sa tak. Je to fajn pocit, ale neprikladám mu veľkú váhu. Áno, na začiatku kariéry v Slovane sa mi ani nesnívalo, že tu odohrám toľko zápasov. Teší ma to, ale zrejme tento míľnik naplno ocením až po kariére.
Čítajte viac Výborný hokejista, vhodný charakter. Nároky na mladíkov stúpajú
Legendy využívajú extra privilégiá a výsady, máte už nejaké?
Nevidím sa ako klubová ikona a nie je potrebné, aby sa tak ku mne niekto správal. Robím to isté, čo ostatní chalani – makáme spolu na tréningoch i v zápasoch. Nepotrebujem špeciálne výsady.
Pamätáte si na prvý zápas v belasom drese?
Mal som 16 rokov, hrali sme proti Skalici. Bola to pre mňa veľká vec. V priebehu zápasu som sa dostal do šance, ktorú mi vypracoval Martin Kuľha. Nepremenil som ju a chalani mi to dali pocítiť. Ale všetko v rámci normy. (úsmev)
Mladý chlapec z východu v hlavnom meste, cítili ste už vtedy rivalitu medzi regiónmi?
Už ako žiak som hrával proti Slovanu za Spišskú Novú Ves. Aj vtedy platilo, že každý sa chcel na neho vytiahnuť. Ale nie je to len súboj západ verzus východ. Každý chce zdolať Slovan a je jedno, či sa vezie na víťaznej vlne alebo predtým prehral päť zápasov za sebou.
Akceptovala vás kabína po návrate zo zámoria?
Po dvoch sezónach v belasom drese som na tri roky odišiel do juniorky v Kanade. Počas leta som pravidelne trénoval so Slovanom, udržiaval si vzťahy. Keď som prišiel zo zámoria, vrátil som sa do známeho prostredia. V tíme som mal povinnosti ako každý iný mladý hráč – nosenie fliaš či zbieranie pukov. Nemal som s tým problém.
Na aké momenty si v spojitosti so Slovanom najradšej spomínate?
Najvyššie sú majstrovské tituly. Nie je nič lepšie, ako zakončiť dlhú a náročnú sezónu výhrou a ziskom trofeje. Každý chce uspieť, preto robíme šport. Skvelé časy boli aj úvodné sezóny v KHL. Nastupovali sme proti špičkovým mužstvám s výbornými hokejistami. V Bratislave panovala skvelá atmosféra, každý zápas bol vypredaný.
Nie všetko však bolo v Slovane vždy ideálne. Klub dlhoval peniaze, vlani pre pandémiu utlmil činnosť. Začala sa s príchodom majiteľa v klube nová éra?
S každou zmenou prichádza niečo nové. Súčasný majiteľ si nastavil vlastné pravidlá. Má svoju víziu, kadiaľ sa bude klub uberať.
Čítajte viac Hokejový otec má viac povinností. Mladí chodia do mesta
Nie sú to také počty ako pred pandémiou, ale hokej sa opäť hrá aj s divákmi. Ako to vnímate?
Lepšie málo, ako nič. Ľudia akoby si počas pandémie zvykli na to, že prestali chodiť na kultúrne či športové podujatia. Veľa športu sa vysiela v televízii či na webe, môžu ho sledovať z domu, hoci naživo je to iné. Úlohu možno zohráva aj ekonomická stránka. Ak niekto z rozličných dôvodov prišiel o príjem do rozpočtu, viem si predstaviť, že zobrať štvorčlennú rodinu na hokej môže byť nákladná záležitosť. Ak k tomu pridáte epidemiologické opatrenia, situácia sa ešte viac komplikuje.
Bude ešte dlho trvať, kým sa fanúšikovia vrátia na tribúny v plných počtoch?
Nejaký čas určite áno. Nariadenia pre vstup na športoviská sa neustále menia, rovnaké platí aj o farbách okresov. Situácia sa musí stabilizovať. Plné štadióny môžeme opäť očakávať až vtedy, keď sa podmienky pre pohyb a pravidlá návštevnosti viac uvoľnia.
Na Slovensku rezonuje bitka chuligánov na futbalovom derby Trnava – Slovan. Viete si niečo podobné predstaviť na hokeji?
Nechcem na to ani myslieť. Nikdy som nič podobné nezažil a verím, že ani nezažijem. Takéto veci nemajú so športom nič spoločné. Verím, že sa to už nebude v našej krajine opakovať.