Brankári podržali
Zvolen, podľa očakávania, stavil v bránke na Švéda Robina Rahma, Slovan dal šancu obom gólmanom – Tylerovi Parksovi i Kristersovi Gudlevskisovi. Suma sumárum, semifinálová séria bola aj nebola o nich. Žiadny nezlyhal.
„Nikto nemôže povedať, že by niektorí z nich svoj tím potopil. Každý odviedol minimálne veľmi dobrý štandard. Napriek tomu sa mi najviac páčil Rahm. Sršala z neho veľká istota. Chytal spoľahlivo, v piatom dueli v nadstavenom čase predviedol neskutočný zákrok,“ hodnotí niekdajší reprezentačný brankár Karol Križan.
Mimochodom, Švédova úspešnosť ani v jednom z piatich stretnutí nepodliezla 93 percent. Ukázala sa teda zvolenská taktika s jedným brankárom ako účinnejšia?
"Ťažko povedať. Za mojich čias sa tím spoliehal väčšinou na jedného gólmana. Ale v Slovane vedeli, čo robia. Napokon, ukázalo sa, že obaja mali porovnateľnú formu.
Problém Bratislavčanov určite nebol v brankároch ani v obrancoch, všetci hrali solídne," zamýšľa sa 40-ročný rodák zo Žiliny.
Podľa neho tiež nehrozí, že Rahm bude v ďalšom priebehu play off unavený.
„Určite nie. Niektorí brankári majú dokonca radi, keď veľa chytajú. Sú v neustálom tempe a ak vedia, čo majú po zápase robiť, na druhý deň sú opäť dokonale pripravení,“ dopĺňa.
Vyrovnanosť útokov
Zatiaľ čo hra brankárov a obrancov bola porovnateľná, veľké rozdiely boli v ofenzíve. Slovan sa trápil, ani v jednom zápase nedal viac ako dva góly.
Až priveľmi sa spoliehal na kanadskú úderku O'Donnell, Harris, Ranford, ku ktorým sa pridal len Gašpar. Škrtom cez rozpočet bolo zranenie skúseného Kytnára, po ktorom museli belasí pozmeniť zostavu.
Góly však chýbali od ďalších útokov. Trio Matoušek, Zigo, Rapáč opäť príkladne bojovalo, ale na rozdiel od štvrťfinále s Nitrou sa v útoku nepresadilo. Vyrovnanosť formácií Zvolena bola výraznejšia.
"Prekvapilo ma, že séria nebola na viac zápasov. Slovanisti však predsa len nemali taký vyšperkovaný káder ako Zvolen. Tvoril sa až koncom augusta, keď takmer všetci hráči boli obsadení.
Z toho pohľadu bol výkon Bratislavčanov na solídnej úrovni. Bolo cítiť, že Zvolen má vyrovnanejšie útoky. Navyše, na ich strane nechýbali skúsenosti, prejavilo sa to najmä v kľúčových momentoch," myslí si legenda Slovana Dárius Rusnák.
Faktor šťastie
Slovanistom nemožno uprieť bojovnosť, ofenzívna kvalita im však v semifinále chýbala. Mali silné presilovky, ale v hre piatich proti piatim sa presadili len dvakrát. Opäť platí, že Zvolen rozložil útočné zbrane efektívnejšie.
„Okrem duelu, ktorý Slovan prehral 2:5, boli všetky mimoriadne tesné a rozhodovalo sa v závere či v predĺženiach. Zápasy mali veľmi dobrú úroveň. Možno chýbalo viac fyzických kontaktov či bitiek, ale hráči sa snažili eliminovať vylúčenia a sústredili sa predovšetkým na hokej. Presilovky boli dôležité, Slovan v nich dal veľa gólov,“ pokračuje Rusnák.
Šťastie praje pripraveným a jeho priazeň si treba zaslúžiť. Ak by Bortňák v stredajšom predĺžení premenil stopercentnú šancu, séria by sa za stavu 2:3 sťahovala do Bratislavy. Rahm však bol proti, na druhej strane rozhodol Nuutinen.
Čítajte viac Slovan končí. Zvolenu zaistili finále šikovné ruky Nuutinena
„Je pravda, že Slovanu v tejto sérii šťastíčko chýbalo. Nastúpil však proti veľmi silnému súperovi. Ak nepostúpi Poprad, ani finále nebude také kvalitné, ako bola táto séria. Na Slovan sa chce každý vytiahnuť, čo je z jedného hľadiska dobré, ale keďže belasým chýbali skúsenosti, mali to náročnejšie ako Zvolenčania,“ dodáva majster sveta z Prahy 1985.
Solídna séria
Ten, kto sledoval štvrťfinále medzi Slovanom a Nitrou, čakal, že v boji o finále to bude poriadna mastenica. Napokon, Slovan aj Zvolen sú tradiční rivali a ich vzájomná história v play off zasa poriadne pestrá.
Lenže bolo to úplne inak. Ten, kto sa tešil na potýčky, zostal sklamaný. S výnimkou drobných šarvátok nedošlo po celý čas k žiadnym hrubostiam. V druhom semifinále medzi Michalovcami a Popradom to iskrí výrazne viac.
„Vo štvrtom zápase sa na konci niečo dialo, no nebolo to nič mimoriadne. Bola to tvrdá séria, nechýbali ani emócie, ale ani zďaleka sa nechytala na vyhecované zápasy, aké som v drese Zvolena odohral proti Slovanu ja. To bola divočina,“ smeje sa Križan.
Brankár, ktorý stále chytá v treťoligovej Rimavskej Sobote, však má jednoduché vysvetlenie.
„Chýbal kotol v hľadisku. Verte mi, že keby prišli diváci, odrazilo by sa to aj na ľade. Malo by to väčší náboj a vyzeralo by to úplne inak. Napriek tomu to bola krásna séria, bolo sa na čo pozerať,“ dodáva.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.