Keď Dukla postúpila v 1. kole tohtoročného play off cez Trenčín, tréner michalovských hokejistov skákal na striedačke ako malý chlapec.
Zrejme aj preto, že mu telom prúdi i poľská krv.
Podobnú radosť by rád zažil aj po semifinále, v ktorom Michalovce pred zajtrajším pokračovaním série v Poprade vedú 2:0 na zápasy.
„Šesť výhier od titulu? Teraz ma zaujíma len pondelkový súboj pod Tatrami,“ vraví bývalý úspešný hráč.
Ako taktikou ste pretlačili súpera v prvých dvoch dueloch?
Predovšetkým bojovnosťou. Hráči idú na doraz, v každom striedaní nechávajú na ľade maximum. Páči sa mi, že hrajú odhodlane a s veľkým nasadením. Zatiaľ som spokojný, samozrejme, niektoré veci sme mohli a musíme urobiť lepšie.
Prekvapil vás Poprad v niečom?
Vôbec. S regionálnym rivalom sme odohrali v tejto sezóne už množstvo zápasov. Máme ho prečítaného, rovnako aj on nás.
Očakávate náročnejšie súboje na ľade súpera?
V základnej časti sme mali jednu z najlepších bilancií vonku. Je nám jedno, či hráme doma. Je to ovplyvnené aj tým, že na tribúnach chýbajú diváci. V play off platí, že každý ďalší zápas je o niečo náročnejší ako predchádzajúci.
Rozmery popradského klziska sú menšie ako na ostatných štadiónoch. Prispôsobíte tomu taktiku?
Nič také. Dokonca si myslím, že nám to vyhovuje. Naša taktika je založená na častých stretoch, na hre jeden proti jednému. Čím menej priestoru, tým viac možností na súboje.
Druhý zápas rozhodol v samostatných nájazdoch 21-ročný Regenda. Nebolo riskom postaviť takého mladého hráča na kľúčový moment?
Premenili sme prvé tri pokusy, potom Poprad vymenil brankára a päťkrát sme minuli. Zvolil som zmenu a vyšlo to. Pavol je domácim odchovancom, od môjho príchodu do klubu urobil veľký progres. Zaslúžil si šancu a využil ju. Nájazdy sú lotéria, nikdy neviete, ako dopadnú.
Viacerým hráčom sa nepáči, že po jednom predĺžení nasledujú nájazdy. Súhlasíte s nimi?
Áno, mám podobný názor. Preferoval by som, ak by sa play off zápasy rozhodovali v predĺžení. Avšak pravidlá su dané a platia rovnako pre všetkých.
Fanúšikovia i experti zostali prekvapení, keď ste v oboch zápasov nasadili do bránky Škorvánka a nie Tomeka. Čo stálo za vaším rozhodnutím?
Neexistuje špecifický dôvod. Máme dvoch kvalitných gólmanov. Škorvánek sa chytil proti Trenčínu a rozhodli sme sa, že ho postavíme aj v semifinále. Zatiaľ chytá veľmi dobre.
Sledujete aj druhú semifinálovú sériu Zvolen – Slovan?
Snažím sa pozerať toľko hokeja, koľko stíham. Nielen slovenskú, ale aj zahraničné ligy.
V Michalovciach pôsobíte od polovice novembra. Čo je pre trénera najťažšie, keď príde do tímu počas prebiehajúcej sezóny?
Kľúčové bolo čo najrýchlejšie zistiť, v akej forme sú hráči a aký tréningový proces majú za sebou. Prirovnal by som sa k predajcovi ojazdených aút. Musíte urobiť všetko pre to, aby záujemca auto kúpil. Rovnako to bolo aj s hráčmi. Snažil som sa ich presvedčiť, že moje myšlienky a herná filozofia sú pre mužstvo správne. Môžu byť akokoľvek dobré, ale pokiaľ im neveria aj hráči, tak nemáte šancu na úspech.
Išlo o zložitý proces?
Nie. Po príchode do klubu som našiel skupinu hráčov, ktorí boli odhodlaní na sebe tvrdo pracovať a urobiť všetko pre tímový úspech. Tvoria súdržné mužstvo, ktorému nechýba kvalita i líderstvo. Som hrdý na to, že môžem byť ich trénerom.
Čítajte viac Derby rozhodnú emócie. Kto ich ukočíruje, postúpi do finále
V Michalovciach budete pôsobiť aj v budúcej sezóne. Rýchlo ste prikývli na pokračovanie spolupráce?
Netrvalo to dlho. Mal som aj iné ponuky – zo Slovenska i zahraničia. V Michalovciach však všetko funguje tak, ako má. Na zmenu som nemal najmenší dôvod.
Prekvapilo vás, že provinčný klub funguje na takej vysokej úrovni?
Bol som pozitívne prekvapený z veľa vecí. Poznal som sa s Gabrielom Spilarom, ktorý tu pracoval, teraz je v Košiciach. On bol hlavný dôvod, prečo som prišiel do Michaloviec. Vedenie klubu odvádza výbornú prácu, tréneri i hráči majú vytvorené ideálne podmienky. Som tu veľmi spokojný.
Máte za sebou zaujímavú hráčsku kariéru. Ktorý z úspechov si ceníte najviac – titul juniorského majstra sveta, 56. miesto na drafte NHL alebo titul z fínskej Liigy?
Zrejme ten posledný. Hoci veľkú radosť som mal aj vtedy, keď sme sa stali juniorskými šampiónmi. Bol som o tri roky mladší ako väčšina spoluhráčov, nikdy na to nezabudnem. Ale väčšina mojej kariéry sa spája s fínskou ligou, získať titul v roku 2002 bolo skutočne výnimočné. Umiestnenie na drafte NHL nemá pre mňa až takú hodnotu, pretože tímové úspechy sú viac ako individuálne.
Čítajte viac Mal talent ako Jágr. Božské ruky ho vyniesli pod strop v Michalovciach
K slovenskému titulu vám chýba už len šesť výhier. Bol by to najväčší úspech vo vašej doterajšej trénerskej kariére?
Tak ďaleko sa nepozerám. Som človek, ktorý žije pre prítomnosť. Nateraz ma zaujíma len pondelkový zápas v Poprade.
Narodili ste sa v Poľsku, vyrastali vo Fínsku. Nájdete si po sezóne čas navštíviť Piotrków, ktorý je od Michaloviec vzdialený šesť hodín cesty autom?
Poľsko som počas uplynulých mesiacov navštívil niekoľkokrát. Mám veľa priateľov v Nowom Targu, v lete sa teším na kemp v Zakopanom. Určite sa vyberiem aj do svojho rodiska. Stále tam žije moja stará mama, teším sa, keď ju opäť uvidím.