Foto: TASR, Marek Lukáč
Michalovce, druhý tím po základnej časti, sa v nej budú spoliehať na Mareka Bartánusa (34). Tretí Poprad má ťahúňa v Dávidovi Skokanovi (32).
Zatiaľ čo Poprad prešiel do semifinále najrýchlejšie ako sa dalo a mal viac dní voľna, Michalovce museli tuho bojovať. Kto má výhodu?
Marek Bartánus: Zrejme ani jeden tím. Keď veľa stojíte, nie je to dobré, mužstvo by malo byť v tempe. Tento fakt však nebude hrať v sérii žiadnu úlohu.
Dávid Skokan: Asi nikto. Je mi jedno, či mám deň alebo týždeň voľna – mám jedinú úlohu, dobre sa pripraviť. Nič viac. Veď je to naša práca, nič iné okrem hokeja nerobíme.
V čom je váš súper najnepríjemnejší?
M.B.: Má obrovskú ofenzívnu silu, musíme ju rešpektovať. Preto si musíme dávať pozor na vylúčenia.
D.S.: Dobre prehusťuje stredné pásmo a viac bráni. Navyše, má niekoľko veľmi šikovných hráčov do presilovej hry, na to si budeme musieť dať veľký pozor.
A čo nemá rád?
M.B.: Hru do tela. Najmä ich najlepší hráči.
D.S.: Našu útočnú päťku (smiech). Mňa, Marcela Haščáka a Patrika Svitanu.
Skúste vybrať jedného hráča, na ktorého si budete musieť dať špeciálny pozor?
M.B.: Na Marcela Haščáka. Má najlepšiu strelu v extralige. Nesmieme mu nechať veľa priestoru a dôkladne ho brániť najmä v našom obrannom pásme.
D.S.: Asi ich poviem viac, nech sa na mňa chlapci neurazia. Veľmi sa mi pozdáva ich center Christophe Lalancette. Veľkú kvalitu majú aj Jakub Suja a Fín Antti Erkinjuntti. Prekvapil ma tiež mladík Pavol Regenda. O Marekovi Bartánusovi sa nemusíme baviť, ten hrá stabilne dobre.
Aký je to pocit, keď hráč nastupuje na duel play off?
M.B.: Som rád za každý rok, keď som v mužstve, ktoré má šancu niečo dosiahnuť. Tak je to aj teraz. Štvrťfinále proti Trenčínu bolo náročné. Som rád, že som gólmi pomohol k postupu. Narástlo mi sebavedomie a verím, že to využijem aj v sérii proti Popradu.
D.S.: Každý to má inak. Záleží na veku i počte odohraných zápasov. Ja už mám niečo za sebou, uvedomujem si, že je to play off zápas ale pristupujem k nemu ako k iným stretnutiam. Nemám z toho veľkú hlavu. Keď som bol mladší, moja úloha v tíme bola iná, pochopiteľne, teraz sa odo mňa očakáva, že budem jedným z ťahúňov. Napokon, preto som prišiel do Popradu, aby sme niečo vyhrali. Do semifinále však nastúpim s pokorou.
Ak by v rozhodujúcom zápase – v nadstavenom čase – malo vaše mužstvo výhodu trestného strieľania, koho by ste poslali k puku?
M.B.: Christopha Lalancetta.
D.S.: Marcela Haščáka. Trúfol by som si aj ja, no ak si mám vybrať, tak potom nech ide Haky.
Séria sa začne v Michalovciach – s čím budete po úvodných dvoch zápasoch spokojný?
M.B.: Dreli sme celý rok, aby sme mali v play off výhodu domáceho prostredia. Sústredíme sa predovšetkým na prvý zápas, ktorý bude pre nás nesmierne dôležitý.
D.S.: S dvomi výhrami, ale bude to veľmi ťažké. Súper je kvalitný, tiež bude chcieť uspieť.
A čo nerozhodných 1:1?
M.B.: Myslíme na prvý zápas, druhý je ešte ďaleko. Treba vstúpiť do série správnou nohou, ostatné duely budeme riešiť potom.
D.S.: To neberiem.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
Je domáce prostredie bez fanúšikov výhodou?
M.B.: Zrejme nie. Chceme však hrať tak, akoby fanúšikovia boli na tribúnach. Ľudia v Michalovciach nám fandia, cítime ich podporu z každej strany, aj keď nemôžu prísť na štadión. Chceme sa im odvďačiť stopercentnými výkonmi.
D.S.: Tento rok je to špecifické, no keď hráte doma, je to iné. Je rozdiel, či na zápas cestujete priamo z pohodlia domu alebo spíte v hoteli, prípadne vystúpite z autobusu. Na druhej strane: tento rok hráme lepšie na súperovom ľade ako na vlastnom, čiže štart v Michalovciach nám vyhovuje.
Budete paralelne sledovať aj druhú semifinálovú sériu Zvolen – Slovan?
M.B.: Samozrejme. Zápasy idú v krátkom slede po sebe. Ak hokejista nehrá, tak oddychuje. Ľahnúť si na gauč k televízii a relaxovať pri hokeji sú prospešné aktivity.
D.S.: Mám tri deti, doma mám frmol, celé zápasy určite sledovať nebudem. No keď sa mi do rúk dostane ovládač, nejakú tretinu hádam uvidím. Vidíte, ani teraz sa nepozerám na televízor (rozhovor sme robili počas 1. semifinále vo Zvolene, pozn. red.).
Mnohí tú sériu označujú za predčasné finále. Neuráža vás to?
M.B.: Každý má iný názor. Fanúšikovia Zvolena a Slovana budú súhlasiť, tí z Michaloviec a Popradu nie. Hrá prvý so štvrtým a druhý s tretím – nechám na ľudí, nech si urobia vlastný názor. Podobným rečiam v kabíne nevenujeme veľkú pozornosť. Máme jasný cieľ a ideme za ním.
D.S.: Vôbec. Pred týmito mužstvami mám rešpekt, postup do semifinále si zaslúžili. Michalovce sú náš osud, hrali sme proti nim na Tatranskom pohári, v lige, v Kaufland Cupe, dokonca aj priateľský zápas, veľmi dobre sa poznáme.
Hovorí sa, že východniari sú temperamentnejší ako zvyšok Slovenska. Bude taká aj táto séria?
M.B.: Určite. Tím, ktorý zvládne a ukočíruje emócie správnym spôsobom, postúpi do finále.
D.S.: Som originál Popradčan, výbušný typ. A verte, že aj séria s Michalovcami bude mať grády. Ale radšej si dávajme na horúce hlavy pozor, lebo vylúčenia rozhodnú. Keby boli v hľadisku diváci, asi by to bolo vybičovanejšie. Sledujem aj zahraničné súťaže a občas mám pocit, že u nás sa bojuje najviac. Stále nejaké potýčky. Akoby sme sa viac mlátili ako hrali hokej.
Slovanista Samuel Buček odkázal, že jeho tím v plnej sile nemá na Slovensku konkurenciu. Máte nejaké posolstvo pre súperov aj vy?
M.B.: Neholdujem podobným vyhláseniam. Za nás budú rozprávať činy na ľade.
D.S.: Samovi chcem povedať, aby si dával pozor na jazyk, lebo sa to otočí proti nemu (úsmev). Takto to totiž v hokeji chodí. A posolstvo pre druhých? Nemám žiadne, hľadím jedine na nás a naše zápasy. Teraz len na tie dva v Michalovciach.
Zapustili ste bradu?
M.B.: Áno, veď je to tradičný play off rituál. Aj keď moja brada nie je nič moc, na Jordona Southorna sa nechytám (úsmev). I tak ju nosím s hrdosťou, užívam si to.
D.S.: Už v januári. Vôbec mi neprekáža, všetci ich máme. Aj tréneri, oni si ju však trošku upravili. Mne prináša silu, cítim sa s ňou lepšie. Aj fyzicky.