„Kvalitný zadák musí myslieť na obranu i útok. Skĺbiť oba aspekty hry nie je vždy jednoduché,“ vraví najproduktívnejší bek súťaže (14+23 v 36 zápasoch). Na Slovane strelil ďalšie dva góly, ale na body pre hostí to nestačilo. Domáci zvíťazili 4:3.
Čo chýbalo k tomu, aby ste predĺžili víťaznú sériu na sedem zápasov?
Nie veľa. Vyrovnali sme na 3:3, mali sme momentum na svojej strane, ale nevyužili sme ho. Škoda, že sme zápas nedotiahli aspoň do predĺženia. Do konca základnej časti nastúpime proti Slovanu ešte raz, verím, že odveta sa nám vydarí.
O čom svedčí úspešný január Dukly?
Konečne sme našli správnu hernú tvár. Po návrate bratov Shorovcov do zámoria nám viacerí predpovedali, že sa budeme trápiť v ofenzíve. Paradoxne nám ich odchod pomohol. Stabilizovali sme naše výkony, vyrovnali sa s absenciami. Zranení hráči sa onedlho vrátia do zostavy, čím naša sila ešte narastie.
Sledujete aj individuálne štatistiky?
Samozrejme. Mám v popise práce, že musím nielen gólom zabraňovať, ale podieľať sa aj na ofenzíve. Na kvalite strely pracujem niekoľko rokov. Spoluhráči vedia, že dokážem skórovať a vytvárajú mi dobré príležitosti. Každý hráč chce byť čo najlepší a v individuálnych rebríčkoch byť čo najvyššie. Je to súčasť súťaživosti na ľade.
Väčšinu kariéry ste strávili doma v nižších súťažiach. Je náročné presadiť sa medzi elitou, keďže Švédsko je veľkou základňou hokejistov?
Presne tak. Zároveň platí, že v mnohých prípadoch rozhodujú maličkosti. Na mládežníckych zrazoch som sa stretával aj s Karlssonom či Hedmanom. Ich kariéra smerovala do NHL, moja napokon do Veľkej Británie. Mohol som si zahrať aj v kvalitnejších súťažiach. Avšak raz som mal smolu na trénera, inokedy na klub, kde som nedostal príležitosť ukázať, čo je vo mne.
V Anglicku vás v pozícii kouča viedol bývalý útočník Dukly Miloš Melicherčík. Ako hodnotíte spoluprácu?
Miloš ma vždy podporoval a napokon jej aj jeho zásluha, že som teraz v Trenčíne. Oceňujem, že ma nechal, aby som hral svoju hru. Niektorí tréneri sa snažia hráča prerobiť na svoj obraz, ale nie vždy to robí dobrotu.
Prekvapilo vás, keď ste na ľade stretli futbalovú hviezdu Petra Čecha?
Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. Keď Petr chytal v Londýne za Chelsea a Arsenal, býval blízko Guildfordu. Je známy láskou k hokeju. Keď bol malé dieťa, rodičia si nemohli dovoliť drahý hokejový výstroj a tak ho dali na futbal. Vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov na svete. V jeden deň sa u nás objavil na tréningu a odvtedy chodil každý týždeň. Za rezervný tím odchytal aj niekoľko zápasov v tretej lige.
Ako sa mu darilo?
Je brankársky nezmar! Mal som možnosť sledovať ho tri roky, čo som pôsobil na Ostrovoch. Každou sezónou sa zlepšoval. Vravel som mu, nech zváži pôsobenie v najvyššej súťaži, že by sa nám hodil kvalitný náhradník. Zasmial sa a odvetil, že nič nie je nemožné. Napriek štatútu celosvetovo uznávanej celebrity nemal žiadne hviezdne maniere. Bol bezprostredný a úprimný. Za ten čas sa z nás stali dobrí priatelia.
Plynuli z kamarátstva s legendou špeciálne výhody?
So spoluhráčmi sme vždy mali dostatok lístkov na Premier League (úsmev). Zápasy boli skvelé, ale jeho klubom som nefandil. Od malička držím palce Manchestru United.