„Rodičia si s nami poriadne vytrpeli. S bratmi sme verili, že budeme najlepší na svete. A podľa toho sme sa aj správali,“ usmieva sa nová posila bratislavského Slovana.
Pre amerického obrancu bol víťazný debut s Detvou (4:1) prvým súbojom po deviatich mesiacoch.
Ste unavený?
Áno, ale myslel som, že to bude horšie. Menšia svalovicu ma zrejme neminie… Zápas som si užil, vyhrali sme a to sa počíta. Súper dve tretiny kládol odpor, výborne mu zachytal brankár. Chvíľu mi trvalo, pokiaľ som si zvykol na širšie klzisko. S istotou môžem povedať, že európsky hokej je iný ako zámorský.
V čom?
Je pokojnejší, nie taký hektický. Hráči sú trpezlivejší s prihrávkou, čakajú na vhodný moment. V Amerike je to viac o pohybe, čo je samozrejme dané menšími plochami.
Nebáli ste sa, že váš výkon ovplyvní pauza bez zápasov?
Aj napriek okolnostiam, ktoré sa teraz dejú po celom svete, som nevypadol z tréningu. Tri-štyrikrát do týždňa som trénoval a udržiaval sa v kondícii. Zo Slovana sa mi ozvali minulý týždeň, o tri dni som už sedel v lietadle.
Čo ste vedeli o Slovensku pred príchodom?
Veľa toho nebolo. Obtelefonoval som zopár známych, ktorí majú skúsenosti s pôsobením v Európe. Poskytli mi užitočné referencie a vyšlo mi, že Bratislava bude pre mňa dobrá príležitosť. Klub oslavuje storočnicu, má najvyššie ciele. Aj to prispelo k môjmu rozhodnutiu.
Aké bolo vyrastať v hokejovej rodine?
Užili sme si množstvo zábavy. Neustále sme sa doťahovali, počítali štatistiky a chceli byť lepší jeden od druhého. Počas leta s bratmi spolu trénujeme, zo vzájomnej súťaživosti veľa neubudlo. Súrodenecká rivalita musí byť.
Ste jediný obranca v rodine, súrodenci hrajú v útoku. Netúžili ste po ofenzívnych štatistikách?
Do dorasteneckého veku som nastupoval ako útočník. Potom mi tréneri navrhli zmenu a súhlasil som. V obrane som sa našiel. Vyhovuje mi väčšia minutáž i fakt, že môžem zozadu tvoriť hru. Hoci nepatrím medzi najvyšších hráčov, fyzická hra v defenzíve mi nerobí problémy.
Proti staršiemu bratovi ste nastupovali v univerzitnej NCAA. Dovolili ste mu viac ako ostatným súperom?
To nie, na ľade som mu nič nedaroval. Ale poznáte to – vždy sa potešíte, ak vaša rodina uspeje. Keď dal gól a nebol som na ľade, vo vnútri som sa tešil spolu s ním. Do NHL nás draftovali v rovnakom kole. Z jeho úspechu som sa tešil viac ako zo svojho. Aj vtedy, keď debutoval v profilige. Mne sa to zatiaľ nepodarilo.
Foto: TASR, Martin Baumann
Čo zažívali rodičia, keď ich synovia nastupovali proti sebe?
Nemali to jednoduché, ale cítili sme ich podporu. Mama si nechala urobiť dres, ktorý mal z jednej polovice farby Minnesotskej univerzity a z druhej znaky Univerzity St. Cloud. Menovka bola rovnaká – Brodzinski. Teraz za rovnaké školy hrajú mladší bratia. Potešila sa, že dres môže opäť vytiahnuť zo šatníka.
Otec vás okrem hokeja zaučil aj do tajov poľovačiek. Dočítali sme sa, že ste nepoužívali strelné zbrane…
Chodili sme k jazerám na chatu starých rodičov. Chvíle strávené v prírode nám pomohli, keď sme si chceli oddýchnuť od hokeja. Otec nás učil loviť lukom, najmä jelene a kačky. Naučil som sa pri tom trpezlivosti. Keď ju potrebujem, využijem ju aj na ľade.